9.Kapitola-Prečo práve ja
"čo sa deje?" Opýtal som sa. Znelo to až priveľmi ustarostene. Veď čo ak ma nejaké problémy kôli mne?
Zrejme si všimla nepokoj v mojom hlase, pretože si rýchlo utrela slzy a pokúsila sa o úsmev.
JESSICA
"Keď tu Rose príde, pošlem ju za tebou do auta" Povedala som s ťažkým srdcom.
Aspoň som už dokázala vyslovovať súvislé vety. Akoby si môj mozog uvedomil, že Michaela vidím naposledy a musím to využiť ako najviac to pôjde.
"Len Rose? Ty nie?" Nadvihol obočie. V jeho očiach (do ktorých som sa nevydržala pozerať viac ako 5 sekúnd, pretože boli priveľmi krásne) som uvidela niečo ako..sklamanie? Och.
"Ja nemôžem ..ísť" Opäť mi po líciach začali tiesť slzy.
Určite vycítil, že to už viac nechcem rozoberať, tak sa pokúsil o povzbudivý úsmev.
"Som rada, že.." vetu som už nedokončila. Opäť som sa ocitla v jeho objatí. V poslednom objatí. Koľko fanúšičiek by dalo za takéto objatie všetko, a ja tu plačem ako malé dieťa. Dočerta, vzchop sa Jessica.
Keď som sa od neho po chvíli odtiahla, vedela som, že sa mu nesmiem pozrieť do očí. Otočila som sa a zavrela za sebou dvere. Opäť počkal, kým som zašla do domu, a odišiel do auta, tak ako čakal na horskej dráhe, kým som pustila jeho ruku prvá ja.
Asi už nikdy neprestanem plakať. Určite budem fňukať do konca života!
Jediné čo mi ostáva je tešiť sa z Roseinho prenádherného večera. Snáď si s Michaelom padnú do oka, začnú spolu randiť a ja sa s nimi budem stretávať.
Uvedomila som si, že sa usmievam. Asi sa vážne pôjdem modliť za to, aby sa dali dokopy.
Vstala som (vážne som netušila ako som sa ocitla sedieť na zemi) a odkráčala som do izby.
Aká som rada, že otec šiel na nákup a nevidel to moje hysterické divadlo.
Neležala som na mojej posteli ani 10 minút, keď sa dvere na mojej izbe otvorili.
"Rose, čo tu..?"
"Prišla som po teba! OKAMŽITE sa poobliekaj! Nič také ako ´ja nejdem´ nechcem ani počuť!"
Hovorila to tak prísne a rozhodne, až som prekvapene vyvalila oči.
"Michael ťa dole čaká Rose"
"Viem, to on ma za tebou poslal..vraj si plakala či čo" Prísne mi pozrela do očí a materinským tónom v hlase sa opýtala "Čo sa stalo?"
"Otec" Zamračila som sa. "Vážne nemôžem ísť, Rose, ver mi"
Neveriacky krútila hlavou. Vstala som a odprevadila som ju dole k dverám (snažila som sa nepočúvať jej tvrdé protesty), kde už stál otec s plnými taškami v rukách.
"Tak si to užite" Smutne som sa na ňu usmiala a snažila som sa nerozplakať.
"Áno, uži si to Rose" Usmial sa na ňu môj otec.
Naštvane som naňho zazrela a keď odkráčal do kuchyne vybaliť nákup, pošepkala som Rose "Povedz Michaelovi, že ho mám veľmi rada"
Potom bez slov odišla.
Komentáre
Prehľad komentárov
no je to fakt velmi pekne ako to pises ale podla mna je to trocha divne lebo sak Jessica je uz dospela zena...nepowiem keby mala 18 rokov hoci uz aj to je wek dospelosti ale tak ona ma 25 a to uz by sa podla mna nemal otec starat do jej sukromia a uz vobec by jej nemal zakazovat chodit vonku (ku Majklovi)....ale inak welmi pekne pises vazne:D
Waaa
(Katra52, 14. 5. 2010 12:24)Velmi krasny pribeh.ja nemam slov.fakt perfektne.uz nech je new kapitolka.GBY
skvele
(adulienka303, 13. 5. 2010 18:48)je mi velmi luto jessici naozaj viem sa vcitit do jej situacie a bola by som uplne na dne a v koncoch :(
vyborne
(thrillergirl, 14. 5. 2010 16:15)