8.Kapitola-Slzy
„Ty si snáď robíš srandu?“
„Jessica, kým si mala Michaela len na plagátoch a počúvala jeho hudbu z CD, nestaral som sa ti do toho. Pochop robím to len pre tvoje dobro“
Pomaly som si začala uvedomovat že to otec myslí vážne. Pri pomyslení nato, že premrhám moju poslednú šancu stretnúť sa s Michaelom, sa mi chcelo umrieť.
„Ako to pre moje dobro? Vieš, že on je jediné čo ma drží při živote, samozrejme, okrem teba, a že stretnúť sa sním by ma urobilo najštastnejšou na svete .. tak mi prosím ťa vysvetli, čo robíš pre moje dobro?!“
Vyletelo to zo mňa všetko pod takým tlakom, že som sama seba nespoznávala, ako som sa rozohnila.
„Nestretneš sa s ním. Je tu nespočetne veľa celebrít a ty si vyberieš práve jeho..“ Krútil hlavou a bolo vidno, že mu to nie je jedno.
„Ale.. prečo by som sa nemala stretnúť práve s ním? Nikdy si proti nemu nič nemal" Vážne som nechápala, čo to doňho vošlo.
„Stalo sa to už dávno.. nebudem ti o tom hovoriť. Podstatné je, že ťa budem chrániť, o tom som sa snažil celých 25 rokov.. a on musel prísť.. prisahal som sám sebe, že ak sa náhodou stretnete..“ Mrmľal sám pre seba, no počula som to. S údivom som naňho hľadela do chvíle, kým nezodivhol zrak a neprihovoril sa mi ustarosteným, no úprimným tónom.
"Ak ma máš rada tak tam nechoď, možno raz pochopíš, prečo to robím. Jessica, nesklam ma, ja ti verím, ľúbim ťa" Pokúsil sa o úsmev a utrápene odišiel.
Zostala som ako obarená.
Perinou som sa prikryla až ku krku a vankúš popísaný Michaelovým menom som si pritisla na hlavu. Z oka mi utiekla slza.
Mala by som poslúchnuť otca. Áno, mám už 25 rokov, a mám právo rozhodovať sa sama, ale nikdy som ho nevidela hľadieť na mňa s toľkým strachom.
No na druhej strane, keď si pomyslím na Michaela.. A na Rose, ktorá s ním strávi celý deň, mám nesmiernú chuť zabudnúť na všetky otcové slová. Ale to nespravím, nezabudnem mu, že keď mi umrela mama, prebral na seba všetky rodičovské zodpovednosti a nikdy to nevzdal. Dokonca ani v mojej puberte, a to som bola dosť zlé dievčatko.
"Jessica, odskočím si domov" Bola v takom rozrušení, že si ani nevšimla ako sa tvárim "..O pol hodiny som tu, buď pripravená"
"Áno budem" Zaklamala som. Nemala som náladu všetko jej to vysvetľovať "Tak Ahoj"
A zbehla som ju dole odprevadiť.
MICHAEL
Nervózne som prešľapoval z nohy na nohu a upratoval som si izbu, aby sa ani jedna z nich nezľakla
„Mám strašný strach“
Opakoval so si v mysli dookola.
„Už len pol hodiny“ Cítil som ako pred nejakou skúškou. Nikdy predtým som si do odmu nepriviedol žiadne dievča. A nie to ešte dve naraz.
Ale úprimne som sa tešil, pretože sa tešili aj oni.
Poslednýkrát sa obzrel v zrkadle. Zhlboka som sa nadýchol a nasadil okuliare.
„Mal by som vyraziť, nechcem meškať“ Rozprával som sa sám zo sebou.Ako sa mal už vo zvyku, pred odchodom som na seba striekol párkrát parfém a vykročil som do studeného večera, našťastie, o niekoľko krokov ďalej na mňa už čakalo auto.
Presne o pätnásť minút som stál Pred Jessicinim domom.
„Ako vyzerám?“ S obavami som sa opýtal šoféra.
„Výborne ako vždy“ Odpovedal mi aj keď som mu neuveril, no poďakoval som sa mu.
S kapucňou som vybehol von aby ma nikto nespoznal. Pred dverami som si odkašlal a so strachom zazvonil. Nezvyčajne mi nadskočil žalúdok.
Nestihol som si ani zložiť okuliare, Jessica stála vo dverách a vyplašene si hrýzla necht.
„Ospravedlňujem sa, keď som prišiel skoro“ A to som skoro určite prišiel, pretože ešte nebola oblečená. Celý som očervenel.
Namiesto odpovede, sa na mňa smutne pozrela. Po prvýkrát sa mi zahľadela priamo do očí, stačila mi len chvíľka nato, aby som zistil, že plakala.
„Deje sa niečo?“
Rukou som sa dotkol jej pleca, no opäť som sa nedočkal odpovede. Namiesto toho ma vrúcne objala. Tuho si ma k sebe pritláčala a zhlboka dýchala. Cítil som, že niečo nie je v poriadku. Bolo mi jej tak neopísateľne ľúto. Pôsobila na mňa ako malé jahniatko, ktorému ktosi veľmi škaredo ublížil. Nabral som odvahu a tiež som ju tuhšie objal.
Objímali sme sa niekoľko minút, keď sa odtiahla, nadýchla sa a prihovorila sa mi.
"Vždy som chcela vedieť.." Slza jej kvapla na jej modré tričko, kde sa vytvoril malý fliačik "Aká je tvoja najobľúbenejšia farba?" Opýtala sa ma to tónom, akoby to bol náš posledný rozhovor.
"Modrá" Povedal som, a keď som si uvedomil farbu jej trička, usmial som sa.
Druhá slza jej kvapla na líce. To som už nevydržal a ozval som sa.
Komentáre
Prehľad komentárov
michael je taky uzasny a sladky zaujima ho vsetko o jessice :D
vaav
(dada, 13. 5. 2010 14:39)Ako vzdy užastne inač kamaratka sa ta pyta či by si si nespriatelila stranku..)..ak nao napis mi na dadka_snw_for_you@azet.sk
i love mj very much
(lywya, 12. 5. 2010 21:33)krásny príbeh, úplne som sa vžila do deja, len čo prídem zo školy hneď idem čítať, už sa nemôžem dočkať čo bude ďalej, máš naozaj talent:)...píš ďalej!:)
smutne
(adulienka303, 13. 5. 2010 18:43)