6.kapitola-zrada otca
S Rose sme vošli do môjho domu v nezvyčajne dobrej nálade. Celú cestu od auta až sem, som počúvala jej slová ako ´Ó Bože, videla alebo počula si niekedy niečo dokonalejšie ako je Michael?´ - ´Som z neho úplne na mäkko´ Alebo ´Keby som mohla, tak si ho odšťavím, a všetku tekutinu, čo z neho vyjde, vypijem na jeden hlt.´
Čo sa týka mňa, počúvala som ju a nemo prikivovala, myšlienkami niekde úplne inde.
O jednom som bola presvedčená. Michael je kúzelník! To by bolo jediné logické vysvetlenie. Nikto iný by nedokázal načisto vymyť mozog dvom dievčatám za pár minút.
No len čo sme si z nôh zošúchli topánky, ustarostený hlas ma vytrhol z premýšľania.
„Jessica, prosím ťa, vysvetlíš mi, kto to bol? Ako to, že ste sa sem dostali limuzínou?“
„Oci ty si ma zasa špehoval z okna?“ Vydrala som napokon zo seba, keď sa mi hlas bezpečne vrátil a navyše ma začal poslúchať.
„To nie je špehovanie, je to záujem o moju dcéru, tak sa už konečne dočkám odpovede?“
Môj zrak som obrátila na Rose.
„Rose, prosím ťa, počkaj ma v mojej izbe, o chvíľu som tam“
Hneď ako Rose s neprítomným úsmevom odcupkala hore schodami, vysvetlila som otcovi o čo ide.
„Nooo.. domov nás doviezol Michael Jackson“
Pri vyslovení jeho mena sa mi pred očami premietol celý dnešný den a prešiel mnou mráz.
„Jessica žartíky bokom a teraz vážne .. ako ste sa ty a Rose dostali domov limuzínou? Dúfam, že nieste v kontakte s nejakou mafiou alebo.. hm“
„Ha-ha-ha" Prekrútila som očami. "Tak mi never.. ale vážne sme sa stretli s Michaelom. Dokonca sme mu dali naše telefónne čísla a ozve .. ozve sa nám“
Keď som dokončila vetu, od radosti som si podskočila a zvískla.
„Jess, večer sa porozprávame. Premysli si, čo mi povieš, odmietam počúvať nejaké výmysly s Michaelom Jacksonom, načisto ti pormútil hlavu“
Pozrela som sa na otca udiveným pohľadom a neveriacky som pokrútila hlavou. "Vďaka za tvoju dôveru" So sklesnutou náladou som odpochodovala do izby. Cestou hore schodmi som začula, ako si otec mrmle čosi v zmysle ´´..Vraj Michael Jackson.. asi berie nejaké novodobé drogy, ktoré ma vytvorené pre svoju vlastnú potrebu..Klamať, to je super..´´
„Jessica čo sa deje?Prečo neskáčeš od radosti?“
„Tak to zhrniem. Otec si myslí že som blázon!“
Rose len potláčala smiech.
„Ty si mu povedala o Michaelovi však?“
Nemo som prikývla "Myslíš, že som nemala? Ehm vlastne sa ťa chcem niečo opýtať“ S útrápeným výrazom som sa posadila vedľa nej na posteľ "Myslís si, že sa nám Michael ešte ozve?"
„Po tej tvojej reakcii na jeho osobu si niesom istá" Zasmiala sa, a keď zbadal ustráchaný pohľad vyčíňajúci na mojej tvári, zvážnela "Ale noták, určite zavolá. A ak nie, my si ho nájdeme a vytmavíme mu to!"
Obe sme sa zasmiali a pohľadom sme spočinuli na mojej nástenke.
"Uvedomuješ si to?" Zhlboka som sa nadýchla "My sme ho dnes objímali"
Keď sa náš rozhovor opäť zvrtol k priebehu dnešného dňa, a mne sa už úplne rozviazal jazyk, strávili sme niekoľko hodín rozoberaním Michaelových láskavých očí, príjemného úsmevu, teplého objatia..
Keď sa už stmievalo a nám v bruchu začalo nepríjemne škŕkať, zo spomínania na dnešný deň nás vytrhol vyzváňajúci mobil Rose.
"Rose ..Rose ..pozri, neznáme číslo" Ukázala som na jej displej "Čoak volá Michael?"
"Je to možné" Zhodnotila, celkom kľudná, no šťastná, ako som ju už dlho nevidela (Vlastne videla, dnes keď sme ho stretli)
"A viem aj prečo nevolá na tvoj mobil" Posmešne pokrčila nos "Predpokladal, že keby zavolal tebe, tak sa bude zhovárať maximálne s ozvenou jeho hlasu v telefóne" Dodala rýchlo a do rúk schytila mobil. Stisla tlačítko, s ktorým sa príjmal hovor a v poslednej chvíli si to rozmyslela. Mobil priložila k môjmu uchu so slovami "..nech je sranda"
Cela som sa roztriasla. Rose len so stisnutými pesťami naznačovala, aby som sa ozvala.
"Tu Jessica.. kto volá?" Vytrúsila som zo seba s ukľudňujúcou myšlienkou, že volajúci nie je Michael, alebo, že si k telefónu požiada Rose.
"Ach, Jessica, to som ja .. Michael" Povedal, a neznelo to tak, akoby sa ma chytal poprosiť, aby som mu k mobilu dala Rose.
Tá mala hlavu tesne vedľa mňa, a potichu sa smiala z mojej bledej tváre.
"Eh, si tam?" Očividne bol v rozpakoch tiež, hlas mal nezvyčajne tenký.
Rukou som si plesla do čela.
"Len som..pila"
"Domov ste došli v poriadku?“ Michael Jackson má starosť, či sme domov prišli v poriadku.
Zabehlo mi. Šialene som sa rozkašľala, zatiaľ čo Rose mi udierala do chrbta, aby som sa nezadusila.
„Si v poriadku? zasa piješ?“
"Nooo.. zabehlo mi“ Rose ma udrela do chrbta naznačovala aby som rozprávala viac.
"A.. vieš, so mnou to je ťažké" Vyhŕkla som "Keď sa hanbím, tak.. som ticho, alebo veľa rozprávam" Keď som začula jemný smiech, dodala som "Alebo koktám.."
Kým sa Michael prestal smiať, stisla som tlačítko, ktoré nahrávalo náš rozhovor, aby som mala presvedčivý dôkaz pre otca.
"Prepáč, si roztomi.." Zasekol sa a nervózne si odkašľal. Malá som silné tušenie, že sa červená. "Vlastne som vám chcel oznámiť, že som premýšľal. Nemám vám to ako vynahradiť. Všade kde prídem, vyvolám zmätok a do toho vás rozhodne zatiahnuť nechcem"
„Takže sa neuvidíme?“ Prvá veta, ktorú som povedala súvisle! No asi iba kôli tomu, že som úplne zabudla na to s kým telefonujem. Myslela som len na to, že už nezačujem jeho úprimný smiech..
teším sa
(majka, 12. 5. 2010 11:43)