65.Kapitola-Neverland
"Aj tak si myslím, že toto všetko je len sen" Privoňala som si k Michaelovmu krku a vdýchla som nenahraditeľnú vôňu jeho pokožky.
"Taka kreatívna zasa nie si" Doberal si ma. Tiež som sa zasmiala.
"Môžem ťa o niečo poprosiť?" Opýtal sa Michael, už s vážnym tónom v hlase.
Ani na moment som nezapochybovala "Jasné"
"Si mi niečo dlžná" Prísne nadvihol obočie.
"Ja?" Nechápala som "Tak to som úprimne zvedavá"
Milo sa zasmial a jedným ťahom sa natiahol za malou lampičkou na načnom stolíku vedľa jeho postele, pretože za oknami už prevládala hustá tma. Hneď potom si vedľa mňa opäť ľahol.
"Prespíš tu niekedy?" Opýtal sa sladkým a neistým hláskom.
"Áno!" Od vzrušenia z predstavy, že budem spať v tejto krásnej izbe v Michaelovom náručí, som to ´áno´ takmer skríkla. No obaja sme vedeli, že to bude musieť počkať, vzhľadom na otcovú náladu. A kedže je Michael taky vzorný a dá sa naňho spoľahnúť, určite budem presne o 11 stáť na prahu dverí nášho domu.
"..No najprv si to budeš musieť niečim zaslúžiť" Dodala som, keď som si uvedomila, že premýšľam dlhšie, akoby to bolo vhodné. Snažila som sa nahodiť nedobytný výraz, no ako som predpokladala, Michael ma odhalil a zasmial sa.
"Herečka z teba nebude" Pošteklil ma po líci "Ale keď sa už chceš hrať na tú nedobytnú.."
Šibalsky sa usmial a priložil si na moje čelo pery.
"Ty..ty sa ma s-snažíš vyprovokovať?" Opýtala som sa celá rozochvená z návalu jeho teplého dychu.
"Nie. Chcem len zistiť, ako veľmi si nedobytná" Perami sa mi zošúchol až k špičke nosa.
"Toto nerob, vzdávam sa" Určite cítil triašku na mojom tele. Odsunul sa a výťazoslavne sa zasmial.
Jeho úsmev, opantávajúci dych, nežné oči..
Bezhlavo som sa mu hodila okolo krku a vrhla som sa na jeho ústa. Netušila som čo sa to so mnou dialo. Nemohla som prestať, len som ho bozkávala a vdychovala jeho telesnú vôňu.
Po chvíli som sa celá zadychčaná odtiahla. Michaelovi sa teda vôbec nepodarilo zamaskovať prekvapený pohľad. Navyše mal celé ústa aj nos od môjho jahodového rúžu. Inokedy by som sa nad jeho výzorom zasmiala no teraz ma zasa premohla nepotlačiteľná chuť zopakovať to, čo sa stalo pred necelou minútou.
"Myslíš, že je na to ten správny čas?" Michael sa tiež posadil a veľmi vážne sa zahľadel do mojích očí. Takmer mi to vybilo dych.
"Na čo..?" Nechápala som. Ani sa nečudujem prečo. Namiesto rozmýšľania som sa snažila zahnať zvláštne myšlienky, a chytiť dych.
Pobavene sa zasmial a čakal, kým mi to dôjde. "Oooooch.. na.. to" Vyletelo zo mňa po dlhej chvíli ukľudňovania sa.
Prvé milovanie s Michaelom. O môj Bože, už len tie slová ma zabíjajú. Celé som si to skúsila predstaviť
"ÁNO!!!" Skríkla som odpoveď na jeho otázku no vzápeti som si darovala poriadny štúchanec do čela. "Alebo.. nie?" Červená v tvári som sa mu odvážila pozrieť do očí.
Zaskočilo ma, že sa tvári tak vážne, ako.. na to snáď ani neexistuje prirovnanie. Bol veľmi, ale veľmi vážny.
"Prepáč" Zahriakla som sa a v duchu som si nadávala. Musím sa kontrolovať, aj keď pri ňom to je obzvlášť ťažké.
Dlhú chvíľu bolo ticho.
"Je to vec, ku ktorej treba pristupovať s obrovskou zodpovednosťou" Prihovoril sa mi, a ja som si začala pripadať ako blázon, ktorý nevie kontrolovať svoje potreby.
Prisunul sa ku mne a obe jeho ruky spočinuli na mojích stehnách. Stuhla som.
"Myslím.." Povedal ostýchavo a celý očervenel "že je.." Pokračoval a ruky, ktoré mal na mojích nohách ma začali veľmi jemne hladiť "správny čas"
Zakrútilo sa mi v hlave a oblial ma studený pot.
"Ale samozrejme, všetko závisí od teba" Dokončil a jemne sa pousmial.
"Asi omdliem" Upozornila som ho a chytila som sa jeho ruky na mojej nohe. "Vážne, ja z teba asi omdliem" V hlave sa mi opäť zakrútilo a na malú chvíľu sa mi zahmlelo pred očami, no to ma už Michael pevne držal a ustarostene mi na čelo prikladal chladnú ruku.
"Potrebuješ sa napiť?" Pohľadom ustarostene hľadal niečo tekuté, čo bolo v jeho blízkosti.
"Nie..ja potrebujem" Dunenie v hlave sa už bezpečne vzďaľovalo a ja som dokázala zreteľne pozrieť do jeho očí.
"Čo potrebuješ?" Pýtal sa ma celý bez seba, a v roztŕžení. Zrejme ho môj malý závrat dosť vystrašil.
"Teba.. Michael" Rukou som sa dotkla jeho dokonale tvarovanej brady "Potrebujem teba"
"Nie je ti zle? Donesiem ti.." Pevne ma zovieral v náručí akoby čakal, že sa mu tam každú chvíľu rozpadnem.
"Už mi je fajn" Zasmiala som sa "Vážne mi prišlo zle z teba" No keď som pochopila, akú blbosť som povedala, okamžite som nadobudla červenú farbu "Teda nie zle. Len.. sa mi z teba zakrútila hlava"
Obaja sme sa zasmiali no smiech sa takmer okamžite vyparil von oknom. Posadila som sa, už odhodlaná neomdlieť.
Naklonila som sa k nemu. Behom niekoľkých sekúnd naše pery splynuli v dokonalom bozku.
Najprv pomalý a nežný, neskôr rýchly a hravý.
Všetko to spríjemňovali Michaelové hladké ruky, ktoré mi popri bozkávaní, blúdili vo vlasoch.
Keď som sa občas naklonila dozadu, rýchlo ma prichytil za chrbát. Určite si myslel, že zasa omdlievam.
Moje ruky sa jemne dotýkali jeho košele a veľmi, veľmi pomaly rozopli gombík pri jeho krku.
"Milujem ťa" Šepla som do jeho horúcich pier.
"Milujem ťa" Odpovedal a posadil si ma na jeho kolená. No nestačilo mi to. Bola som ako upír, ktorý nepil krv už roky. Prisunula som sa teda oveľa bližšie, až sa naše telá úplne dotýkali.
"Počkať. Nie je tu Bill?" Opýtala som sa zhrozene a predstavila som si scénku, ako vtrhne do izby keď budeme s Michaelom robiť bohviečo.
"Šiel naspäť" Odpovedal mi a ruky nenápadne vytiahol spod môjho trička. V tom všetkom roztŕžení som si ani neuvedomila, ako sa tam dostali.
"Čaká kým mu zavolám" Usmial sa.
"Tak ten sa asi nedočká" Úsmev som mu opätovala. Vtom som si uvedomila, čo sa chystáme spraviť. Radosťou som takmer vyskočila z kože. Michael si môj vratký pohyb všimol a okamžite stuhol "Vážne ti nič nieje?"
Rozosmiala som sa "Nemaj strach. Ak budem chcieť opäť zamdlieť, budem ťa varovať, dobre?"
Bez akéhokoľvek varovania sa naše ústa opäť ocitli v tesnej blízkosti a kĺzali po sebe s takmer nadprirodzenou ľahkosťou.
Chytila som Michaelové ruky, ktoré mal na mojích ramenách a položila som si ich na tričko. Zacítila som, ako sa začervenal, pretože jeho líca boli o niečo teplejšie ako zvyčajne, no prekonal sa a takmer nepatrným pohybom mi ho stiahol dole. Dopadlo na zem, kde o malú chvíľu dopadla aj jeho košeľa.
Keď sa dotkol nahej pokožky na mojom bruchu, stuhol a odtiahol sa. Pozrel sa na miesto, na ktorom mal ruku.
Znervóznel, zhlboka sa nadýchol a pobozkal mi krk. "Nevadí ti to?" Spýtavo prešiel jeho hladkou rukou po mojej nahej pokožke "Si taka krehká, bojím sa, že ti.."
"Že mi ublížiš?" Pokrútila som hlavou a nadýchla sa jeho vône "Ublížil by si mi, keby si prestal"
S úsmevom ma pohladil.
Vtom som urobila niečo, čo som mala v hlave už večnosť. Vyzliekla som mu tričko.
Naše nahé hrude sa dotkli, jemnými dotykmi mi rozopol podprsenku a teraz naše horné časti tela, na ktorých už nebolo vôbec nič, v tesnej blízkosti takmer horeli.
´Len nech nezazvoní telfón, alebo niekto nepríde, prosím, nech sa nič nepokazí´ Stihla som o to požiadať všetkých svätých ešte predtým, než Michael klesol na vankúš, a ja, stále prilepená na jeho hrudi, som klesla naňho.
"Gombík.. na nohaviciach" Nesmelo som sa mu prihovárala so zrýchleným dychom "Nechám ..na teba?"
Zacítila som ako sa smeje, kedže sa podo mnou jeho hruď párkrát nadvihla a jeho pery ma na malú chvíľku prestali bozkávať.
"Alebo.." Skočila som mu do reči, keď chcel niečo povedať "Tvoje ruky nech pokračujú v tom, čo robia" Na chrbáte mi vyskočili zimomriavky. Jeho ruky ma na ňom už dlhší čas jemnými pohybmi neuveriteľne nežne hladili od pása až ku krku. "A ja ich na chvíľku zaskočím" Dokončila som a zhlboka som sa nadýchla. Trocha som sa nadvihla v oblasti panvy, aby sa tam dostali moje trasúce sa palce.
´Nepokaz to Jessica!´ Karhala som sa.
Jedným pohybom bol gombík na nohaviciach rozpnutý. "Povedal by som, že v tom máš prax" Zareagoval na moju šikovnú prácu Michael, no tiež pri tom zrýchlene dýchal, takže som v rozprávaní už nepokračovala.
Všetko vo mne začalo horieť. Bozkávali sme sa už 15 minút, stále rýchlejšie a odvážnejšie. Michaelová hruď sa podo mnou zdvíhala čoraz rýchlejšie, tak ako aj moja.
Pomaly mi to prestávalo stačiť. Vnútornosti mi už nehoreli, nebezpečne pulzovali, akoby mali každú chvíľu vybuchnúť.
Rukami som ho objala a vytiahla hore. Behom jednej sekundy sme stáli pri okraji postele, s čelami opretými o seba.
"Ľúbim ťa" Pošepol mi do pier.
Párkrát som sa zhlboka nadýchla, položila som si ruky na jeho boky, kde mal ešte stále rozopnuté nohavice, a potiahla som ich smerom nadol.
Sami, akoby sa už nevedeli dočkať toho momentu, dopadli na zem.
Michael si tiež položil ruky na moje svetlé nohavice. No znehybnel.
"Mám to spraviť ja?" Zasmiala som sa.
"Spravím to" Tiež sa zasmial. Jeho dych bol takmer okamžite v mojích pľúcach. "Len potrebujem trocha času" Pery si priložil na moje líce, čím som stratila jeho očný kontakt. Určite nechcel, aby som videla jeho tvár, keď ma bude zobliekať.
Chcela som sa ho niečo opýtať, no keď som pootvorila pery, zacítila som, ako sa dotýka môjho zipsa na nohaviciach. Z úst sa mi proti mojej vôli vydral zvláštny vzdych.
Začala som sa chvieť na celom tele, keď mi ho pomalým pohybom ťahal smerom nadol. Na malú chvíľu som prestala dýchať, nemala som silu ani sa pohnúť.
Potom mi rozopol gombík, a nohavice akoby sa zo mňa zošúchli sami.
V hlave mi nastal už druhý skrat za tento deň. Keď som sa konečne nadýchla, opäť som sa vrhla na jeho pery a pod mojím šialeným pohybom sme spadli na posteľ.
Michael sa zo mňa rozosmial.
"Ja.. ja sa neviem kontrolovať! Mal by si mi dať zopár faciek" Žalostne som nad sebou pokrútila hlavou, keď som na ňom ležala.
"Mne to neprekáža" Rozosmial sa pošteklil ma na chrbáte.
Niekoľko minút som hľadela do jeho očí, a odhodlávala som sa spraviť asi tu najvzrušujucejšiu vec v mojom živote. Pomaly som stiahla ruku z jeho z jeho vlasov a dúfala som, že ju aj napriek mojej hanblivosti dám na Michaelove spodné prádlo.
No niečo ma prerušilo.. predbehol ma.
Keď som zacítila jeho nežnú ruku na mojích nohavičkách, takmer som zasa omdlela.
A on čakal, a pozeral sa do mojích očí.
Prikívla som.
Chytil ich za okraj a pomaly ťahal dole, keď v tom zazvonil môj hlúpy mobil.
´Michael, neprestávaj´ Pomyslela som si, no keď zvonenie neprestávalo ani po niekoľkých minútach, pokrčila som čelom.
"Práve teraz" Zahundrala som, a kedže som bola v maximálnej blízkosti pri Michaelovom uchu, začul to a rozosmial sa.
Roztrasená z toho, čo sa udialo pred chvíľkou, som si pod perinou gaťky vytiahla späť na seba, a malý vankúšik pohodený vedľa nás som si pritisla k nahej hrudi. Posadila som sa na kraj postele a rýchlo som schmatla mobil.
"Prosím?" Vôbec som sa nesústredila na to, čo hovorím. Za mojím chrbtom som počula, ako sa Michael posadil a ticho vyčkával. Určite myslel na to na čo ja. Čo ak je to môj otec?
"Jessica?" Ozval sa hlas, ktorý nemohol patriť nikomu inému, ako Rose. Odľahlo mi.
"Michael včera telefonoval s Johnym a povedal mu, že ťa dnes ráno zoberie do Neverlandu. Ste ešte tam?"
"No, hm.. áno" Odpovedala som znejistene. Mala som zlé tušenie.
"To je skvelé! Johny si od Michaela vypýtal aj adresu, nudili sme sa, tak sme sa naň šli pozrieť aspoň zvonka, a všimli sme si, že sa tam svieti.."
"Do pekla.. vlastne.. hm, to je fajn, ale prečo ste najprv nezavolali?" Povedala som trocha rozhorčene.
"My sme nevedeli, že tam ešte budete. Chceli sme si ho len obzrieť..Nám ten osud praje, však? Tak príde nám už niekto otvoriť tú prekrásnu bránu?"
"Počkajte" Zničene som zo seba dostala odpoveď a zložila som. Keď som sa obrátila k Michaelovi, a zbadala ho tam sedieť takmer nahého pod perinou, chýbalo mi len málo k tomu, aby som sa od zlosti rozplakala.
"Kto volal?" Pýtal sa ma s úsmevom.
"Rose.. máme len dve možnosti. Buď niekde utečieme zadným vchodom, dúfam, že máš zadný vchod, a dokončíme to čo sme začali.. alebo pôjdeme dole, kde na nás už čaká Rose s Johnym"
Michael nechápavo nadvihol obočie. V skratke som mu opísala obsah neočakávaného telefonátu, on sa pobavene zasmial, no v očiach mu už nežiarili tie neprehliadnuteľné iskry.
S povzdychom, no stále usmievajúc sa, sa postavil a do náručia si nabral kopu jeho oblečenia zo zeme.
"Nieeee. Utečme" Žobronila som, čím som ho ešte viac rozosmiala.
"Návšteva sa neodmieta"
"Ale ani zúfala priateľka" Trucovala som, keď som si na seba naťahovala tričko. "Museli vedieť čo máme v pláne" Natiahla som si aj nohavice, a očkom som švihla po Michaelovi, ktorý si práve zapínal gombíky na košeli. Moja nádej sa vzďaľovala tak rýchlo, ako aj prišla. On nebol tiež dvakrát nadšený, no príjemne sa na mne zabával.
"Nabudúce si vypneme mobil" Žmurkol na mňa, chytil ma okolo pásu a spoločne sme vykročili cez krásny dom, až k vstupnej bráne. Počas našej cesty som vymenúvala tajné miesta, kde sa budeme musieť zašiť, aby nás tam nikto nenašiel a Michael s úsmevom chválil moje priveľmi kreatívne návrhy.
"To vám ale trvalo" Kritizovala nás Rose, keď sme už v ich spoločnosti kráčali späť.
"Tak čo ste tu celý deň vyvádzali? Dúfam, že nič nekalé" So smiechom sa pozrela na Michaelov nos od môjho rúžu a na moje nohavice s rozopnutým zipsom. Okamžite som si ho vytiahla hore a začervenala som sa.
"Vozili sme sa na kolotočoch" Zahovárala som.
"A hrali sa so zvieratkami" Doplnil ma Michael, ktorý si práve čistil nos.
Komentáre
Prehľad komentárov
Práve ju tu pridávam :)
kapitola
(lywya, 12. 8. 2011 13:16)Mohla by uz byt dalsia kapitola? a myslim si ze to hovorím za všetkých :)
:-D
(lUCINKA, 5. 8. 2011 8:08)prosím řekni mi že si děláš srandu:- Okamžitě napiš další kapitolku a hned!:D
nééé
(janča, 5. 8. 2011 8:06)***ný mobil! Už už jsem si myslela že to příde a zas ne:-D doufám že jim to příště vynahradíš jink moc krásně to vyprávíš
haha
(lywya, 3. 8. 2011 16:38)na Barborinom komente som sa dobre pobavila, ale podme ku príbehu. Tak skoda ze sa im nepodarilo dokazat svoju lasku tym najhlbsim sposobom, ale nevadi raz sa to podari :)
Nee ja neverím
(Barborka, 3. 8. 2011 10:55)neviem ako začať.... JA ŤA ASI ZABIJEM!!!!!!!! to je horsie ako týranie už som sa tešila celá nalepená na obrazovke dych mi samozrejme odišiel... ne čítam, čítam a zrazu ako blesk ze ,,zvoní mobil,, mna tu skoro slahlo o zem ty to musiš vždy nejako pokaziť ,bože, prosím ťa nechaj ich nech to urobia ked čítam iné príbehy tak tam ne idu, hodí ju na postel a už to ide alé né čo aby sa nestalo tuto v tomto pribehu zazvoni dementna kamaratka a už je všetkému koniec... možno si hovoríte žem šibnuta ked toto pišem ,ale čo už keď to musím napisať tak to tu je... a PS: ja by som utiekla s Michaelom aj cez chladničku aby som bola s ním :DDD a ne otvoriť.... ale pokračuj v písani ja tie pribehy "žerem" :) tak pekne dalšiu kapitolu pls
...
(Autorka, 13. 8. 2011 16:44)