62.Kapitola-Plán
Zmoknutí do poslednej nitky sme vbehli do takmer kráľovsky veľkých dverí, a bezpečne sa tak schovali pred búrkou. "Prepáč, e si kôli mne zmokol"
"Ty zato predsa nemôe" Ubezpečil ma s úsmevom, a obaja sme spustili z nôh nepríjemné vlhké topánky.
Po Michaelovom telefonáte s prosbou aby som k nemu prila, som si nestihla ani vimnúť blíiace sa čierne mračná. Bola som v toľkom roztŕení, e som celkom zabudla otvoriť tú nepríjemne vyzerajúcu obálku. Bez rozmýľania som prijala milé pozvanie, a tak, ako som mohla predpokladať, nás sa ceste prepadla búrka.
"Si sám" Polooila som mu niečo medzi otázkou a oznámením.
"Nie tak celkom" ibalsky sa usmial "Má rada hady?"
"Hm.. neviem, ete som nijakého nikdy nevidela"
Michael ma vzal za ruku a rýchlym krokom somnou odbehol do izby hneď na začiatku dlhej chodby.
Dvakrát zatlieskal, akoby dával niečomu neviditeľnému signál. No nič sa nedialo.
"Mohol som to tuiť" Pobavene sa zasmial a zakričal čudné meno.
"Michael? Deje sa niečo? Rozpráva sa s duchmi..alebo..?" Vystraene som sa okolo seba rozhliadala no naťastie sa tu nijaké podivuhodné bytosti nepotulovali.
Zohol sa, nazrel pod posteľ, a pokrútil hlavou. "Randy ťa úplne zničil" Prihovoril sa tomu niečomu, a vzápetí to vytiahol.. a hneď za tým vylo ete niečo..
"Tak tu sú mojí dvaja priatelia, ktorý práve pokazili dlho pripravovaný plán" Michael sa smial, a zároveň tudoval môj neistý pohľad, ktorý preskakoval z jeho jednej ruky na druhú.
Had, milá opička, had, milá opička..
"Preč..prečo sa namňa tak pozerá? On ma chce utipnúť..okamite ho daj preč"
Výťazoslavne sa usmial, akoby mu tento môj vystraený pohľad vynahradil pokazený fórik, no zároveň sa mu v očiach blisol akýsi plamienok sklamania. Nemohla som potlačiť smiech.
"Noták, uká mi ho" So smiechom som vystrela ruku ku krásnemu hadovi, ktorý sa pod ňou príjemne vystrel.
"Take ty.." Michael sa s nadvihnutým obočím letmo pozrel nato, ako hladím hada v jeho náručí "Och, takmer som ti tvoj predstieraný strach uveril"
"Takmer? Veril si mi to na 100%" Obaja sme sa s chuťou zasmiali a skĺzli na posteľ.
"Toto je Bubbles, a toto Muscles, ver mi, sú nezbednejí ako sa zdajú" Nestihla som ani zareagovať na Michaelové varovanie, a Bubbles mi u sedel na kolenách, a ..počítal mi vlasy?
"Má rád dlhé vlasy, no Janet ani LaToya mu to nikdy nedovolia" Michael sa obdivne pozeral, ako nechávam jeho opičke robiť z mojích vlasov extravagantné účesy.
"A čo tento krásny had? Aj on má rád vlasy?" Údivne som si ho prezrela a opäť som ho pohladila. Bol neuveriteľne krásny, veľký a vyaroval z neho svojský druh armu.
"Muscels má rád úplne vetko, no najradej krčí papiere" Michael nadvihol obočie, a obdivne sa usmial. Obaja si u namne toti skúali čudné veci, no ani trocha ma to neobťaovalo. Bola som poctená.
"Si úplne iná ako vetky ostatné eny" Povedal, no vzápeti sa začervenal a opravil sa "No nieeby som vedel aké sú ostatné, ale ty si určite iná"
"Kdee," Bubblesa som podchytila rukou, pretoe by sa bol kadú chvíľu nebezpečne skĺzol na zem "Som obyčajná, doteraz nechápem prečo si.." V polovici vety som sa odmlčala pretoe moje tričko sa nebezpečne zosunulo smerom nadol, a vykúkla mi z neho ruová podprsenka. "Ooops" Bleskovo som si ho vytiahla späť, no to sa u Bubbles utápal v smiechu.
"Čo si to spravil?" Michael sa mu zadíval hlboko do očí "Učil som ťa, ako sa má k dámam správať, či nie?" Aj navzdor rozpakom, ktorým Michael čelil (mala som pocit, e sa hanbí ete viac ako ja) sa dokázal vzorovo prihovoriť zvieratku, ktoré ho okamite počúvlo. Obaja si vzájomne dokonale rozumeli, akoby boli rodina, hovoriaca rovnakým jazykom. Bubbles previnilo ziiel z postele a odpochodoval von z izby.
"Veľmi sa zaňho ospravedlňujem, ale je to ete dieťa"
"Rozpráva o ňom ako o vlastom dieťati" Očarene som sa usmiala.
"Veď to on aj je" so smiechom namňa murkol a vzal ma za ruku "Kým sa opäť vráti a vyvedie niečo, chcel by som ti to ukázať"
"Čo také?"
Opatrne vybral z jeho nočného stolíka veľké, pokreslené a dosť pokrčené papiere.
"U to dlhie nechcem tajiť"
Po jeho slovách som si ich prevzala do rúk a začala si ich obzerať. Krása, nádhera, dokonalosť, raj..
"Ja nemám slov, čo je to, z akej rozprávky to je?"
"Neverland. Chcel by som aby sa to tak volalo"
"Počkať, to nemá meno? Take to ete neexistuje?"
"Vlastne áno, existuje, práve preto ti to ukazujem. Po dlhých rokoch odhodlávania sa, som spravil krok v pred. Idem sa sťahovať"
Komentáre
Prehľad komentárov
boze ja ti dakujem ze si ku mne zoslal dalsiu kapitolu :D :D :P ale naozaj to chybalo taky dlhy cas sem nedat kapitolu... ale vsak co aspon ze je :) uz sa tesim na dalsiu
jeeeeeej
(Barborka, 27. 6. 2011 20:28)