59.Kapitola-Harley
"Zamiloval som si to tu za jediný deň." Ohromujúco mi oznamoval Michael, keď sme celý vyčerpaní, ale spokojný s dobre odvedeňou prácou, kráčali von z budovy.
"To isté som hovorila po mojom prvom dni aj ja," Súhlasila som "Sú zlatí, však?"
Od únavy sa mi zahmlelo pred očami, stúpila som na ostrý kameň tesne pred vyčkavajúcou limuzínou, a keby ma Michael nebol zachytil, skončila by som s nejakým úrazom. Vďačne som sa usmiala.
"Sú viac než zlatí!" Plný energie, aj únavy zároveň vystrelil päťou do vzduchu a naširoko sa zasmial "Už teraz mi je za nimi smutno."
Keď som sa konečne usadila v mäkkom vozidle, nohy sa mi odvďačili príjemným pocitom uvoľnenia a hlava mi nevedomky klesla na Michaelové plece. Za menej ako stotinu sekundy som pocítila tlak na temene mojej hlavy, a následovne, čierne kučerky padajúce na moje čelo. Obaja sme sa o seba opierali, no nech už bola moja ruka unavená akokoľvek, bleskovo sa privinula k Michaelovej. Kým sa moje oči privreli, stihla som sa pozrieť na hodinky. Štvrť na štyri.
"S deťmi to vieš veľmi dobre." Prihovoril sa mi z posledných síl, takmer ho prehlučil zvuk štartujúcej limuzíny, ktorý bol aj tak veľmi tichý.
"Ty..tyy." Hlboké zívnutie, klesnutie z Michaelovho pleca až na jeho kolená a tma..
ROSE
"A je to!" Zvískla som keď som, keď som položila posledný vanúš na priam kráľovsky veľkú posteľ. Všetko bolo hotové! "Toto je ten najlepši, najkrajší. Jednuducho milujem náš nový domov." Priskočila som k Johnnymu a vtískla som mu na pery bozk, až sa musel oprieť o stenu, aby sa nezvalil na zem.
"Aj ja ťa ľúbim." Povedal mi so smiechom a klesol do postele, lemovanej žltým závesom, preplnenej desiatkami príjemne mäkkých vankúšov a perín. "Koniec koncov, som rád, že sa to turné zrušilo. Tento domček tu namňa, teda na nás, čakal už tri mesiace."
"Už nikdy nebude sám, budeme sa oňho starať."
"Rose, Rose.. rozprávaš o ňom ako o dieťati."
"Keď je taký nádherný."
Zvalila som sa k nemu, a kochala sa výhľadom na najkrajšiu spálňu sveta. "Mimochodom, Jessica končila okolo tretej nie?" Rozmýšľajúc a zývajúc, som sa ho pýtala.
"Myslím, že o pol štvrtej." Odpovedal, otočil sa kumne a začal ma bozkávať na líce.
"Je už takmer pol šiestej, dohodli sme sa, že prídu."
"Asi ich niečo zdržalo." Pomaly prešiel bozkávaním k ústam no ja som sa odtiahla.
"Nezavoláme im?"
"Oni prídu." Ukľudňoval ma, a opäť si ma k sebe pritiahol..
MICHAEL
"Vstávaj, vstávaj" niekto mnou jemne triasol. "Michael, prosím." Šepot.. jemný hlas.
"Prosím ťa."
Otvoril som oči. Jessica namňa vyplašene hľadela.
"Prepáč sp.."
"Šepkaj! Šepkaj!" Odvetila mi šeptom a zhrozene mi priložila palec na ústa. Nezapochyboval som, poslúchol som ju, aj keď som celkom nechápal, prečo máme šepkať. V pristore sme boli sami. Od šoféra nás oddeľovala čierna vysúvacia stena.
"Deje sa niečo?" Opýtal som sa čo najtižšie, no otázka bola zbytočná, podľa jej ustráchaného pohľadu sa niečo dialo. Niečo zlé.
"Ako dlho je to od škôlky k Johnnyho domu?"
"Podľa toho čo vravel, približne 15 minút." Po mojom dopovedaní si zhrozene zahrizla do pery a takmer sa rozkričala. Ukľudňujúco som jej stlačil ruku.
"Je trištvrte na šesť." Zašepkala zúženým hlasom "Cestujeme takmer 2 hodiny a pol. Čo sa to deje?"
Chcel som jej odpovedať, po prípade sa dostať k šoférovi a zistiť v čom je problém no limuzína ako na povel zastavila. Jessica sa uvoľnila, hneď ako dostala farbu do líc, som tvoril dvere a vystúpil. No namiesto Scotta, môjho dlhoročného priateľa a zároveň šoféra, som zbadal približujucého sa cudzieho muža. Kým prišiel do mojej tesnej blízkosti, stihol som si všimnúť, že všade naokolo je les. Rukou, ktorú Jessica z limuzíny videla, som naznačil, aby nevychádzala.
"Prepáčte, kto ste?"
"Choď." Muž ukázal smerom na les. Každou sekundou som bol zmätenejší. "CHOĎ!"
"Kto ste?" Snažil som sa v hlase udržať len patričnú zdvorilosť, a vypustiť z neho strach a zmätok.
Muž si vyhrnul rukáv a podráždene ukázal na čierne tetovanie. HARLEY.
"Dobre, Harley, a teraz mi prosím povedzte, kde sme." Cítil som, že zdvorilosť mi je teraz zbytočná, no hrubosť by mohla byť zasa nebezpečná.
"Poobzeraj sa!" Poskytol mi chvíľku, no neobzrel som sa. Stále som naňho upieral zrak "V lese, V LESE!" Začal mi dohovárať ako bláznovy a schytil ma pod golier. V jednej chvíli sa mi zazdalo, že ma chce vytiahnuť do vzduchu, no namiesto toho ma oprel o auto.
"NECHAJTE HO! OKAMŽITE HO PUSŤTE!" Jessica vybehla von, rozzúrená, rozoštvaná a odhodlaná. Schytila Harleymu ruku a snažila sa ju odtiahnuť od môjho krku.
"Prosím, Jessica, prosím choď späť."
"Prečo by mala." Muž ma pustil a svoje veľké, zlovestné oči presmeroval naňu.
Keď sa silno rozoženiem, dám do toho všetkú silu, možno ho dostatočne udriem a omráčim. Prvýkrát niekoho udriem, ale nezáleží natom, pretože sa práve dychtivo dotýka Jessicinich intýmnich častí tela. Tu nieje čas na rozmýšľanie, a vhodné správanie. Rozohnal som sa a...
JESSICA
Práve keď rukou prechádzal od pŕs nižšie, stalo sa niečo neuveriteľné.
Michael mu zozadu vrazil do chrbta. Nechcel mu ublížiť, len ho odomňa odvrátiť.
Muža prehlo v páse, chvíľku to vyzeralo, akoby sa nemohol nadýchnuť. Nikdy som nepochybovala o Michaelovej mužskej sile.
Harley nebol veľmi svalnytý. Bol o niečo širší od Michaela, no hrozivo pôsobila skôr jeho sila a vražedný pohľad.
Keď sa po chvíli nadýchol, neotočil sa k Michaelovi, tak ako si to on prial, no s hrozivým úsmevom sa namňa zadíval "Pokúsil sa ťa ochrániť. Škoda, že sa mu to nepodarilo, a že zato bude musieť pikať."
"Opovážite sa ho dotknúť a.."
"Ju z toho vynechajte!" Michael kumne pribehol, postavil sa predomňa, a pritísol si ma k jeho chrbátu. Nedovolil sa mi ani pohnúť.
"Chcete peniaze? Auto..? Čokoľvek." Vyjednával, a držal ma, nedovolil sa mi rozbehnúť k tomu idiotovy a ukázať mu, že k Michaelovi sa takto správať nebude.
"Chcem ju," Ukázal smerom namňa "a teba," Pohľadom prešiel na Michaela a nakoniec si prstom prešiel popod krk, čím naznačil smrť.
Prestala som sa mykať. Celá som stuhla.
"A teraz poďte." Schytil Michaela za golier a šialene ním trhol dopredu. Celú cestu ho zaň držal, a ťahal ho, ako psa. Chytila som sa jeho zimnej ruky a následovala ich. Keď sa Harley nepozeral, Michael ma chcel pustiť, a ukazoval na limuzínu, no ja som sa ho držala ako kliešť. Nemienila som utiecť, teraz, keď ho konečne po toľkých mesiacoch vidím, a nemienila som sa zachovať ako srab.
Nech nás vlečie kdekoľvek, a bude s nami robiť čokoľvek, spravím všetko preto aby z toho Michael vyviazol bez škrabnutia.
Kráčali sme dosť dlho, no mne sa zdalo, že to bola len nepatrná chvíľka. Obávala som sa momentu, keď zastavíme. Obávala som sa všetkého čo nás bude čakať, a podľa intuície to nebude nič dobré.
"Tak.. sme tu.. a teraz." Pomrmľával si nejaké zvláštne slová a obzeral sa dookola, pričom stále pevne držal Michaela. Vyzeral, akoby hľadal neviditeľné inštrukcie.
"Takže." Prihovoril sa nám veľmi kľudne, no v očiach mu horeli plamene zloby. "Kto pôjde prvý?"
Michael ma chcel odstčiť nabok, no ja som sa uhla a odvážne predstúpila pred Harleyho. Ten sa len chabo zasmial. "Takže ty sa nebojíš.. to je obdivuhodné. Len počkaj!" Zvrtol sa, potiahol Michaela za golier a odkráčal k stromu, tie boli vlastne všade naokolo, no on šiel k tomu najhrubšiemu.
Vedel, že za tú chvíľku, kým sa namňa nepozerá, neutečiem. Vedel, že pre Michaela by som bola aj zomrela.
Keď zastavil, natiahol Michaelové ruky po obvode stromu, a pri časti, kde sa mu palce stretli, ich silno utiahol hrubým povrazom. Vlastne to bol jeho opasok..
"Okamžite ho pusť!" Skríkla som, no on opasok stiahol najsilnejšie ako mu to len šlo. Michael od bolesti pokrčil tvár, no neskríkol.
"Ty..ty idiot!" Rozbehla som sa k nemu. Vedela som, že proti nemu nemám žiadnu šancu, no konala som impúlzivne.
V poslednej chvíli, keď sa už moja päsť približovala k jeho tvári, ma schytil a oprel o vedľajší strom. "Nie som ten typ, ktorý ľudí nechá zomrieť len tak." Kruto sa zasmial "Som dosť hravý."
"Tak sa choď hrať inde." Ozval sa Michael, hlas mal zúžený bolesťou.
Opasok sa mu zarezal do kože a .. ruka mu nepríjemne krvácala.
"Môj bože, Michael!" Rozbehla som sa k nemu, no Harley ma schytil za ruku a hodil ma o kmeň stromu. Zatočilo sa mi v hlave, a podlomili sa mi kolená.
"Nebudeš si robiť čo chceš, pove.."
"Prosím, pusť ju. Čo chceš? dám ti všetko, hocičo." Doľahol kumne Michaelov prosebný hlas, ktorý ma opäť postavil na rovné nohy. No Harley mu neodpovedal, stále sa namňa pozeral. Vlastne sa mi pozeral do výstrhu.
Následovne sa dotkol môjho hrudníka a drsne mi strhol tričko. Michael zbledol..
"Pusť ju! Pusť ju!" Začal sa mykať, chcel sa vytrhnúť zo zovretia opaska, no spôsoboval si tým ešte väčšiu bolesť. Každým jedným pohybom sa mu zarezával do kože viac a viac, no on sa len pobúrene díval na moje roztrhnuté tričko na zemi a nezastaviteľne sebou trhal.
Nemohla som spraviť vôbec nič.
Harley ma zvieral tak pevne, až som myslela, že mi poláme kosti. Pri pohľade na Michaela sa mi z očí spustili slzy. Zachytil môj pohľad a naznačil, že ma z toho dostane.
Harley mi už rukami vychádzal na podprsenku. Nahlas som vzlykla.
"Tak tebe sa to nepáči?" Pohoršene, no zároveň so smiechom mi olízol krk. Môj zhnusený pohľad mu dostatočne odpovedal na otázku.
"Ako chceš." Ľahostajne sa namňa pozrel a vytiahol z vrecka nôž. Michael vydal hlasný zvuk, niečo medzi krikom a vzlykom.
"Aj tak mi nestojíš sa hriech." Pokrčil plecami, zviazal mi ruky za chrbátom a zhodil ma na zem. Do nahého chbáta sa mi zapichlo hrubé ihličie zo stromu. Dusila som v sebe výkriky.
Pomaly sa kumne približoval s nožom.
Keby som tak ešte raz mohla vidieť Michaela..
Ešte jeden pohľad do jeho očí..
Ešte raz uvidieť jeho láskavú tvár..
Otočila som hlavu do bolestného uhla. Uvidela som ho, a na bolesť, ktorú mi môj vykrútený krk spôsoboval som nemyslela. Vidím ho .. ale.. on plače. Utápa sa v slzách, zhrozene pozoruje nôž blížiaci sa k môjmu telu a slaží sa vyslobodiť.
"Milujem ťa." Bolo to posledné čo som povedala, ďalej následovala najhoršia fizická bolesť akú som kedy cítila. Nôž sa mi zaril do predlaktia a ťahavým, rýchlym pohybom smeroval k paži. Kričala som, videla som len tmu, a počula ešte niečo ako ´Nechaj ju.. pusť ju.. zabijem ťa..´
Keď mi nôž vytiahol zo živého mäsa, bolesť sa ešte zväčšila. Schytil ma za ruku a postavil na nohy. Takmer okamžite som spadla.
"Toto sa ti už páči viac, však zlato?" Víťazoslavne sa smial, zatiaľ čo podklad mu robil Michaelov plač.
Jediné čo som vnímala bolo to, že Michael je v poriadku. Nič mu nieje. Je v poriadku..
Ďalšia ostrá rana do mojej nohy. Nevládala som kričať, moje svaly sa poddaly silným kŕčom, a telo upadalo do tmavej diery.
"Už aj odpadávaš?" Posmešne kričal "Ešte som ani nežačal.. vzchop sa." Vytiahol nôž a opäť ma postavil na nohy. Všetko okolo mňa sa krútilo..
Oprela som sa o strom, všade bola krv, našťastie moja krv..
"Chceš ho ešte niekedy vidieť?" Otočil ma smerom k Michaelovi, nevidela som mu do tváre, všetko bolo rozmazané, no počula som jeho vzlykanie.
"Tak sa vzchop, lebo čím skôr odpadneš, tým skôr začnem s ním.. predstav si ako sa tento nôž zabára do jeho brucha, do tváre, do jeho líc.."
"PREPÁÁČ" Skríkla som, spadla, a vydýchla. Poslednýkrát som zacítila bodnutie do chrbáta a poddala som sa tme.
ROSE
"Nedvíha..nedvíha.. a zasa nedvíha!" Nervózne som chodila pozdĺž kuchyne spojenej s obývačkou a vytáčala som Jessicine číslo, zatiaľ čo Johnny varil na sporáku príjemne vyvoniavajúcu večeru.
"Uvažuj." Prihovoril sa mi, ochutnal omáčku, labužnícky sa usmial a pokračoval "Michael prišiel len dnes, nevideli sa takmer pol roka a.."
"Ale dohodli sme sa, že prídu. Jessica by mi určite dala vedieť, ak by saZmenila názor. Alebo by mi aspoň zvihla mobil."
"Dobre, čo navrhuješ? Chceš sa ísť pozrieť či nieje doma, a ak tam bude, čo som si istý, opäť sa vrátime sem?"
"Nie len..som zo toho nervózna."
"Miláčik. Nerád ťa vidím nervóznu, poď a ochutnaj moju špecialitu."
"Ako myslíš." Pristúpila som k nemu, no ešte predtým, ako som ochutnala, som vytočila aj Michaelové číslo.
"Ani on nedvíha..Nieje to zvláštne?"
"Asi spolu robia niečo, pri čom nechcú byť rušení." Podozrievavo sa usmial, očkom mrkol smerom k spálni a zakúsol si do pery.
"Myslíš, že oni spolu..?" Zvedavo som sa ho opýtala, a na okamih som si to predstavila.
"Hmm Michael mi stále vravel niečo v zmysle, že chce vlastne dieťa. Stále mi to opakoval.."
"Nechcel ho tak náhodou s tebou?" So smiechom som mu zakúsla do líca.
Vypol oheň, omáčku prikril pokrievkou, vzal si ma do náručia a rozbehol sa do spálne.
Komentáre
Prehľad komentárov
No tak toto je naozaj skvelá kapitola .. veľmi dramatická a hrôzostrašná ... si naozaj skvelá mysliteľka a dej tvojho príbehu ma inšpiruje a baví ... rada si prečítam tvoj príbeh a naberám tak nové nápady do svojho príbehu ... isteže nie presne to isté,ale niečo v takom dramatickom zmysle :-D
GBY :-)
Och joj :(
(Agentka_M, 17. 4. 2011 9:30)Ešteže som si všimla novú kapitolku až teraz, ale rýchlo novú prosím :[ Nemôžeš dovoliť aby sa Michaelovi dačo stalo i keď to je len v príbehu :[ Prosím NIE! :[ A nejako musia zachrániť aj Jess! :[
???
(Katra, 12. 4. 2011 22:57)Ako toto čo je prosím ťa?sado maso príbeh?neber to v zlom len ma to prekvapilo.Čakala som čokolvek,ale niečo také nie a tým je to výynimočné.len je to dosť drastické aj voči nám čítajúcim nechať nás takto v napätí a kto vie kedy sa sem ja zase dostanem:/ tak prosím ak sa ti bude dať tak čo najrýchlejšie new kapitolku,lebo je to totál napínavé.Som zvedavá čo sa udeje dalej,len dúfam,že nezabiješ ani jedného z nich.tak prajem čo najviac skvelých nápadov do budúcnosti:) GBY
nieee!!!!!!!!
(barborka, 12. 4. 2011 21:01)prosim neeee!!! nenechavaj to uz nikdy takto v strede!! ja som si az vlasy trhala od strachu ako ich zatiahol do lesa tan debil!!!!! :((( rychlo dalsiu. prosiiiim. rychlooo...
Harley
(adulienka303, 27. 4. 2011 17:01)