56.Kapitola-Pravda
"Pred dvadsiatimi piatimi rokmi som sa zaľúbila do istého muža. Bolo to ako z rozprávky, nič nám nechýbalo, každým dňom sme sa milovali viac a viac, no ako som ti už hovorila, zomrela mi mama. Zomrela práve, keď sme uvažovali nad svadbou. Zničilo ma to natoľko, že som urobila najväčšiu chybu v mojom živote." sklonila hlavu a zťažka predýchavala. Mala som pociť, že keď ju opäť zdvihne, uvidím v jej očiach slzy. "Po niekoľkých dňoch neopísateľných útrap, som sa cítila ako chodiaca mŕtvola. Úplne som zabudla na.. tvojho otca. Nevideli sme sa takmer celý týždeň ale mňa to netrápilo. Chcela som len zahnať smútok a tak som sa vybrala do najbližšieho baru a opila sa do bezvedomia."
Zasa nastala dramatická pauza. Otec ju chytil za ruku a povzbudivo ju pohladil.
Takže to on bol ten muž z pred dvadsiatich piatich rokov..
"Vzhľadom nato, že som bola opitá prvý krát, podotýkam, že aj posledný, som nevedela, kedy prestať. Po niekoľkých desiatkách pohárov tvrdého alkoholu som niekde šla. Pamätám len nato, že som zaklopala na .." Bezmocne pokrútila hlavou a perami mi naznačila slovo ´prepáč´.
"..na dvere Michaelovho domu.“ Pokračovala „V tom čase sme boli s Katherine veľmi dobré priateľky, takisto, ako aj tvoj otec a Joe. Len matne si pamätám nato, ako som vošla, a s Joevovov pomocou sa dotackala na gauč. Doma bol iba on.. Katherine bola v nemocnici, práve prichádzal na svet Michael."
Začínala som byť čím ďalej tým nervoznejšia. Ruky som si skryla pod stôl, aby som zamaskovala trišaku. Otec sa tváril akoby sa mal každú chvíľu povracať, a Samantha sa chvela na celom tele.
"Viac si nepamätám, viem len to, že ráno som sa zobudila v posteli vedľa Joa."
"Povedal mi to on sám, s tónom v hlase, akoby nato bol pyšný." Dokončil otec s odporom.
"Ale čo z toho vyplýva?"
"O rok nato otehotnela." Dodal "Keď som sa to dozvedel, prišiel som zaňou. Bolo to prvý krát čo sme sa videli odkedy ma podviedla. Zaujímalo ma len to dieťa, moje dieťa, pre ktoré by som položil aj život."
"Keď som mu povedala, že je tu aj druhá možnosť, a to tá, že otec tohto dieťata môže byť aj Joe, nenechal sa odradiť. Veril, že je jeho, trval na tom, že sa oňho bude starať." Prehovorila Samantha "Každý deň mi telefonoval, a pýtal sa ako natom som. Nie kôli tomu, že ma miloval, ale kôli dieťatku. Nevičítala som mu to."
"29.5., v deň tvojho narodenia Jessica, som si ťa vzial domov, a odoprel som všetky testy otcovstva, lebo som veril, že si len a len moja. Keď som ťa po prvý krát uvidel, prestal som uvažovať, len som bezhlavo konal. Odniesol som si ťa domov, a zakázal som Samanthe priblížiť sa k tebe.. nezniesol som myšlienku nato, že budeš vyrástať so ženou ktorá spravila niečo také."
Celú ma oblial studený pot a zatočilo sa mi v hlave. Takmer som omdlela..
"Si v poriadku?" Natiahla kumne ruku.
"Pokračujte."
"Bola som si plne vedomá svojej chyby a nenávidela som sa za to čo som spôsobila. Chcela som len, aby ste boli šťastní. Súhlasila som teda s tvrdým návrhom tvojho otca, dohodli sme sa, že keď vyrastieš a budeš sa pýtať na mamu povieme..že je mŕtva."
Samantha si skryla hlavu do dlaní a nahlas sa rozvzlykala.
"Nechápem ako som mohol niečo také dovoliť, mal som v sebe toľko hnevu a zároveň lásky k tebe Jessi, že som si neuvedomoval, čo toto rozhodnutie spôsobí." Previnilo si k sebe privinul Samanthu. "A táto fotografia.."
Ukázal naňu prstom a slza sa mu skotúľala po červenom líci "Vznikla na tvoje prvé narodeniny. V tento deň ťa Samantha videla prvýkrát po celom roku, no videla ťa aj poslednýkrát. Neviem kde sa vomne bralo toľko zloby a nenávisti.."
Zmätene som sa okolo seba poobzerala. Takže moja mama ku ktorej som sa modlila takmer každý večer, písala jej listy do neba, a uctievala ju.. neexistuje? Dezorientovane som vstala.. a spadla. Dlhú chvíľu som videla len čierne rozmazané šmuhy, ktoré sa pomaly menili na tváre..
"Povedz niečo.. si v poriadku?"
"Jessica, Jessica, hovor." Obaja mnou triasli no nepomáhalo to. Nevedela som sa dostatočne zorientovať..
"Povedz, koľko prstov ukazujem?." Prihovoril sa kumne otec, tónom, akoby som bola nejaký blázon.
"Takže.. vy dodnes neviete, či si vážne mojím otcom ty?" Opýtala som sa z posledných síl.
"Viem, že som tvoj otec! Nepotrebujem nato žiadne testy.."
"ODPOVEDZ MI!" Skríkla som.
Samantha pokrútila hlavou "Nie, nevieme."
"Môj bože.." uvoľnila som celé svoje telo, opustila som všetkú silu ktorá vomne ostávala, a zvalila som sa na dlážku. Necítila som si nohy ani ruky..
"Čoak je Joe môj otec.." Vzlykala som "Čoak je Michael môj brat. Čo ste to urobili?"
"Prosím ukľudni sa." Otec sa ma pokúsil zodvihnúť, no nepodarilo sa mu to "Určite nieje tvoj brat, je to absorudné."
Samantha sa nato nemohla pozerať a s plačom utiekla do kúpeľne. "Jessica prosím.. počúvaj ma." Otec sa mi snažil prihovárať, no ja som bola v akomsi trazne. Nechcela som nikoho počuť.
"JESSICA! UKĽUDNI SA." Nrvózne ma chytil za plece. Keď mnou zatriasol silnejšie ako som predpokladala, ocitla som sa v sede. Zahľadela som sa mu od očí "Počas celých 25 rokov si nebol schopný podstúpiť jediný test, a to len kôli tvojej hrdosti? Nenapadlo ti, že sa to raz aj tak dozviem a budem chcieť vedieť, kto je môj bilogický otec? Mama by to tak nechcela.."
"Samantha je tvoja mama!"
Bola som v tak hrozivom šoku, že som celkom zabudla na informáciu ktorú sa mi snažili zdeliť celý ten čas. Moja mam nieje mŕtva, žije, a je v tomto dome..
"Testy otcovstva som odmietal preto, lebo som sa bál, že ťa stratím. Bál som sa, že si ťa vezme Joe!"
Vyslobodila som sa spod zovretia jeho ruky a rozbehla som sa do kúpelne v ktorej stála zničená Samantha. Pravdaže mi v tej chvíli nenapadlo ako sa asi cíti. Po niekoľkých rokoch povedala svojej jedinej dcére, že je jej mama, a ona sa zaujíma len o nejaké testy.
"Ako to bude ďalej?" Kôli slzám ktoré mi tiekli z očí v nespočetnom množstve, som jej takmer nevidela do tváre. "Čo budeme robiť?"
"Prečo sa ma to pýtaš? Všetko je také, aké bolo, nič sa nezmení.."
"Všetko je inak." Pokrútila som hlavou. Samantha sa namňa zahľadela pohľadom aký som ešte nikdy nevidela. Nútil ma plakať, no zároveň zabúdať na hnev. Stačilo sa len pár sekúnd pozerať do jej veľkých, smutných, milujúcich očí a zabúdali ste na ten pulzujúci hnev vo vašom vnútri.
"Odpusť nám, prosím ťa." Požiadala ma a vystrela kumne ruku. "Budeme robiť všetko preto, aby sme ti vynahradili to, čo si kôli našej hlúposti stratila. Dám aj život pre tvoje šťastie, len nám odpusť."
Bez slov som sa k nej priblížila a dotkla som sa jej líca. Obzerala som si ju necelú minútu. Až teraz, keď som sa o trocha viac ukľudnila, som pochopila kto predomnou vlastne stojí. Človek, ktorého som počas celého môjho detstva tak veľmi potrebovala. Modlila som sa za ňu každý deň a prosila som Boha aby mi ju vrátil späť. Tak veľmi som chcela aby primne stála a podporovala ma, a teraz keď je tu, plačem nad mojím nešťastným osudom. Som ja vôbec človek?
"Som rada, že ťa vidím." Rukávom som si utrela slzy, aj keď to bolo zbytočné, a privinula som sa k nej.
"Vytrpela si si toho už veľmi veľa, sľubujem ti, že hneď teraz pôjdem do nemocnice a požiadam o testy." Keď pocítila, že sa trasiem, objala ma ešte silnejšie. Cítila som sa ako 10-ročné dievčatko "Nech to dopadne akokoľvek, tvoj otec ťa miluje najviac na svete, a všetko to robil len pre tvoje dobro, áno?"
"Myslíš, že som Joevove dieťa?" Opýtala som sa z posledných síl.
"Nemysli nato. Robíš si to len ťažším. Ale jednou vecou som presvedčená, Michael pri tebe bude stáť VŽDY, nech sa deje čokoľvek."
"Ale..ale ak budeme rodina.. Pochop, je to jediný človek ktorý.."
"Stále ti bude pomáhať, bude tvojou oporou, a to aj navzdor problémom. Viem, že Katherine ho vychovala nad mieru dobre, je to človek s veľkých srdcom."
_____________________________________
Trvalo mi niekoľko hodín kým som sa ako tak ukľudnila a prestala plakať. Len čo som sa objala aj s otcom, a všestranne sme si poodpúšťali, obaja odišli do miestnej nemocnice. Otec tým nebol nadšený, no keď videl ako ťažko to znášam, bez akýchkoľvek slov prikívol.
Vrátili sa o hodinu, a prvé čo mi povedali bolo, že výsledky sa dozvieme až zajtra. Modlila som sa takmer každú minútu.
Svedomie mi hovorilo, aby som Michaelovi zavolala a oboznamila ho so situáciou, no len čo som si naňho spomenula, zložila som sa. Otec mi zakázal telefonovať mu, vravel, že sa najprv musím dostatočne ukľudniť.
Aj napriek tomu, že sa pomaly schyľovalo k Štedrej večeri, atmosféra v dome bola hlboko pod nulou. Celý deň som presedela za kuchynským stolom, a neprestajne som si opakovala situáciu ktorá sa tu ráno odohrala. Otec a Samantha primne striedavo sedeli a ubezpečovali sa, či mi je dobre.
Myslím, že takto by to znášal asi každý, kto by sa dozvedel toľko informácii o jeho živote v jeden deň.
No to, načo som myslela najviac, bolo to aký je svet malý. Prečo som sa vlastne stala Michaelovou fanúšičkou a prečo som ho práve ja stretla v DisneyLande? Zariadil to osud? Asi áno, pretože ak by k našému stretnutiu nedošlo, ešte stále by som o sebe nič nevedela.
Ak by mi niekto pred pár rokmi povedal, že Michael Jackson je možno môj brat, asi by som sa od radosti zbláznila, no teraz by som radšej zomrela, ako by som prijala túto správu.
Komentáre
Prehľad komentárov
Fuuuuuha no ja som sa chcela dozvedieť čo sa to tam deje,ale toto som nečakala...silná zápletka ...ale strašne zaujímavé čitanie...už teraz sa neviem dočkať dalšej kapitolky:)
ulik15
(ulik15, 15. 3. 2011 20:05)jeeeeeeeeeeeeeeeeeeej krasne jeho pokracuj a nenatahuj ma
neeeeeee
(barborka, 15. 3. 2011 18:23)prosiiim rychlo dalsiu kapitolu lebo jaaaj ani nevem co sa mi stane!!!! oni proste nemozu byť rodina!!! taky pekny pribeh by sa nepokazil neee????????
://
(Katra, 16. 3. 2011 16:13)