53.Kapitola-Voda
MICHAEL
"..And it cuts like a knife, she´s out of my life" Dospieval som posledné tóny piesne, keď moje ruky klesli pod váhou Jessicinej hlavy na stehná. Viečka sa jej zľahka zatvorili, a tiché vzlyky vystriedal pravidelný dych.
Veľmi opatrne som vytiahol jednu ruku spod jej hnedých vlasov, a prichytil som ju ňou za chrbát, aby sa zomňa neskotúľala na zem.
Gauč, na ktorom som sedel nebol veľmi pohodlný, no cítil som sa obzvlášť príjemne a povznesene. Pohľadom som spočinul na spiacej kráľovne, uloženej v mojom lone. Sklonil som sa k nej a pobozkal ju na líce.
Vzdychla.
Jej horúci dych si kumne našiel cestu a nežne sa obtrel o moje zimné líce. Schúlila sa ako malé dievčatko, ktoré hľadá úkryt pred hrozivou búrkou, a ruky si obtočila kolo môjho pása.
Cítil som sa silný. Vedel som, že teraz, keď je primne, jej nikto nemôže ublížiť. Chránim ju a je v bezpečí! To je premňa najdôležitejšie.
Ale takto to neostane navždy.
Zobudí sa a bude potrebovať niekam ísť. Hoci len do svojej izby. Nemôžem si dovoliť, všade ju prenásledovať a kontrolovať ju. Chcem jej dopriať súkromie.. ale zároveň sa jej ho dopriať bojím, vzhľadom nato, v akom nebezpečenstve sa nachádza.
V hlave sa mi vynoril obraz jej izby, jej starostlivého otca, jej celého domova. Áno, tam bude v bezpečí.
Opatrne, tak aby som ju nezobudil, som sa nahol k malému stolíku, na ktorom bol položený cestovný poriadok.
Prstom som prechádzal po dĺžke zoznamu, až som narazil na vetu, v ktorej ma pichlo pri srdci.
/Tokio-smer Los Anegels-let číslo 623 : Odchody 1.10, 3.10,../ Zaostril som pohľadom, a hľadal čo najblížší dátum.
/24.10-13:55/
Privrel som oči a z hlboka sa nadýchol. Všetko sa mi zdalo príliš rýchle nato, aby som si uvedomil, že sa to vážne deje.
Posledný krát som sa pozrel na dátum a čas letu, bezpečne som si ho uložil v hlave, a malý zoznam som položil späť na stôl.
"Jessica.. prepáč" Takmer nepatrne som sa dotkol jej ramena a jemne ním zatriasol. Nereagovala.
"Zlato.." zľahka som jej pošteklil líce.
Zatriasla hlavou a poškriabala si tvár. Vzápeti pootvorila hnedé zasnívané oči.
"Och.. ja som ..zaspala" Ospravedlňujúco zvraštila čelo, no aj naďalej namne pokojne ležala. Vedela, že mi to tak vyhovuje.
"To je v poriadku," sklonil som sa k nej a zdĺhavo sme sa objali. "si krásna keď spíš."
"Ech" Roztomilo sa začervenala a zasmiala sa "Ty si krásny aj bez toho, aby si spal."
Teraz som sa začervenal zasa ja. Bol by som jej kompliment odvďačil ešte väčším komplimentom, no spomenul som si na dôvod pre ktorý som ju zobudil. Úsmev mi vystriedal vážny pohľad a blažený pocit, ktorý vomne vyvolala svojím komplimentom Jessica, sa premenil na pocit bezmocnosti.
"Ak by ma k tomu okolnosti netlačili tak by som.." pokrútil som hlavou. Tieto reči boli zbytočné. Jessica celkom určite vedela, že to nerobím dobrovoľne. "Dnes o druhej z Tokia odlieta lietadlo do Los Angeles."
Neveriacky zväčšila oči a posadila sa.
"Dnes.." Zopakovala.
V okamihu jednej sekundy sa mi začalo zdať všetko neuveriteľne unáhlené, prehnané, zbytočné. Prečo by mala letieť už dnes? Prečo ma vôbec niekam letieť?
No vedel som, že tieto myšlienky zmiznú ihneď ako prestanem myslieť na jej odchod, a začnem premýšľať nad nebezpečenstvom ktoré jej hrozí.
Stačilo len, aby som pomyslel na to, že nieje v úplnom bezpečí, a chcel som, aby letela už teraz! Hneď v túto sekundu.
Nepoznám takýto pocit. Na jednej strane chcem aby tu ostala, no na druhej som prehnane potreboval aby odišla čím skôr.
Bál som sa o ňu ako o člena rodiny. Pamätám, že v mojom detstve som podobný, no trocha iný pocit prežíval neustále. Cestovali sme na nespočetne veľa vystúpení, súťaž, a mama ostávala doma úplne sama. Veľmi som sa o ňu bál. Myslel som nato, že je v dome bez akejkoľvek ochrany. V hlave sa mi tvorili hrôzostrašné predstavy, ako ju napadá lupič s nabitou zbraňou v ruke.
"Mám ešte 11 hodín." Skleslo šepla do tmavej izby, ktorú osvetľovalo len jedno slabučké svetlo "Nechce sa mi ísť baliť.. Michael. Chcem byť celý ten čas s tebou."
JESSICA
Pevne som chytila jeho pliec, a zahľadela som sa mu do očí. Cez ten všetok strach, zmätok, a zúfalosť som v našom minútovom očnom kontakte pocítila vzrušujúce napätie.
Všetky emócie ma opúšťali. Ten spaľujúci pohľad ich rozbíjal jednu po druhej. Cítila som len nepotlačiteľnú chuť..
Vstala som, postavila sa pred neho a sadla mu na kolená. Moje nohy sa obtočili okolo jeho pásu. Presne takto som na ňom sedela u mňa doma. No chuť po jeho dotykoch a bozkoch bola tentokrát 100násobne väčšia.
Vzal ma do náručia ako princeznú a odkráčal k posteli, no keď ma na ňu šiel jemne položiť, zaváhal, a zodvihol ma späť. Chvíľku si ma obzeral tlejúcim pohľadom.
"Michael?"
Neodpovedal. Odtrhol odomňa horúci pohľad a rozkráčal sa smerom ku kúpeľni. Zaskočilo ma, keď pred dverami nezastavil. Nezastavil dokonca ani dnu.
Plynulo otvoril dvere na sprchovacom kúte a opartne ma tam vysadil z jeho voňavého náručia.
"Michael..čo..to robíš?" Pýtala som sa so smiechom.
"Sám neviem." zahihňal sa "Inštinkt."
Potiahol kohútikom vnútri sprchovacieho kúta. Oblečenie, vlasy a celé moje telo obvalil náhly prúd príjemne teplej vody. Vlnité vlasy sa ihneď vyrovnali, a ich dĺžka sa dvojnásobne zväčšila. Prehodila som si ich cez jedno plece a tie, ktoré sa mi nepríjemne prilepili k očiam, čím mi bránili vo výhľade na Michaela, som si zastrčila za ucho. Voda sa mi pomaly dostávala aj pod mikinu, k spodnému prádlu. Striasla som sa.
"Pridáš sa?" Opýtala som sa, keď som zistila, že Michael je myšlienkami kdesi úplne inde.
Moje slová ním takmer nepatrne mykli. "Och.." Povedal jemne a prikívol "Pravdaže."
Vkĺzol dnu. Aj on sa behom niekoľkých sekúnd premenil na mokrú postavičku. Narozdiel odomňa sa mu vlasy stále krásne vlnili, ich dĺžka sa zväčšila len o pár centimetrov, no ich objem sa celkom stratil.
Niečo krajšie som VŽIVOTE nevidela.
Nezmohla som sa ani k jedinému pohybu. Ani vo sne som si nepredstavovala, že mokré, ulízané vlasy mu takto padnú. Jeho úsmev pod nimi pôsobil stokrát širší a výraznejší. Jeho oči nadobudli čokoladovejšiu farbu ako tá najtmavšia čokoláda, a vnímala som ich ako vesmírnu os, okolo ktorej sa točí celý môj život.
Pramienok vlasov, ktoré mi prúd vody vybral spoza ucha, mi Michael zastrčil späť. Zreničky v jeho očiach sa rozšírili a vtrhli ma do ich čierneho obsahu. Padám.. padám..
"Prepáč. Neviem čo to domňa vošlo." Previnilo klipol očami. Zasnene som sa od nich odtrhla a pozrela na jeho červené, mokré pery.
"Potrebujem ťa.." Hlesla som, a ruky som si pevne obtočila okolo jeho krku.
Najprv sa v jeho očiach blislo zaváhanie, potom túžba, a nakoniec odhodlanie. Naše tela pracovali dokonale súladne, akoby sme si to nacvičovali pár týždňov dopredu.
Prosté dotyky, ktoré nam na vyjadrenie našej vášne nestačili, sa premenili na bozky, najprv pomalé a jednoduché, neskôr naliehavejšie a odvážnejšie.
"Milujem ťa." Šepol, a rukou mi jemne vošiel pod tričko. Nič opovážlivé, ruka ostala vo výške mojích bokov. Dlhými palcami ma príjemne pošteklil. Zimomriavky sa na mojom tele objavili rýchlosťou blesku.
Rozochvene som sa oprela o zatvorené dvere sprchovacieho kúta, a dovolila Michaelovi aby si položil svoje telo na to moje.
Jeho ruka začala po mojom chrbáte stúpať vyššie a vyššie. Zastavil sa až pri podprsenke a červenú tvár sklonil k zemi. Rozosmiala som sa a rozopla som horný gombík na jeho čiernej košeli.
Zodvihol namňa pohľad a tiež sa rozosmial.
Rozopla som ďalší gombík, zatial čo ma príjemne hladil po chrbáte.
Ďalší, ďalší, ďalší.. spoza rozopnutej košele namňa vykúkala čokoládovo-svetlá pokožka zvýraznená jemnými zimomriavkami.
"Čo to robíme?.." Opýtala som sa keď sa moja ruka skúmavo prechádzala po jeho hladkej pokožke.
"Nev..vlastne viem. Najkrajšiu vec, akú som v mojom živote zažil." Krásne sa usmial a oboma dlaňami si pritisol moju ruku na jeho hruď. "Ale nemali by sme pokračovať."
"Nevieš si ani predstaviť ako veľmi chcem.." sklonila som hlavu, kedže naše pery sa nám takmer dotýkali "..POKRAČOVAŤ" opäť som ju zdvihla, a krátko som ho pobozkala "Ale máš pravdu. Nemali by sme."
Bolo priveľmi ťažké zastaviť príjemnú tečúcu vodu, pozapínať Michaelovy gombíky na košeli, (pri zapínaní ma premohla ešte väčšia túžba, ako pri ich rozopínani) a nechať sa odniesť na posteľ.
"Už druhý krát za dve dni" pozrela som sa na zmočené periny, na ktorých sme sedeli "Najprv blónová vojna a teraz...ehm.. nečudovala by som ak by sa tu záhadne objavila plieseň."
Michael sa súhlasne zasmial a zvalil sa na vankúš. Tváril sa prekvapujúco čulo, no vedela som, že sa tak iba TVÁRI. Je približne 4 hodin nad ránom, pred pár hodinami sme sa vrátili z jeho prvého koncertu, a ako sa mi zdôveril, ani noc pred koncertom si ktovieako dobre nepospal.
Natiahla som sa k nočenému stolíku, na ktorom bola malá lampička, osvetľujúca tmavú izbu. Bez slov som ju zhasla a klesla na Michaelovú mokrú hruď.
Stačilo pár minút hladenia jeho vlasov, a spal ako malé batoľa.
Po špičkách som prešla k jeho skrini, a vytiahla z nej oblečenie podľa môjho výberu. Nenašla som nič, čo by sa priveľmi líšilo od čierných, skrátených nohavíc. Všetko oblečenie na spodnú časť tela zodpovedalo len tomuto štýlu.
Ostýchavo som si naložila plnú náruč jeho oblečenia : Červenú, prešívanú košeľu, biele tričko a ponožky, modré rifle. Pohľad mi spadol na poličku pod veľkou skriňou. S úsmevom na perách som pokrútila hlavou a odpochodovala k posteli. Spodné prádlo nechám naňho.
Opatrne som sa usadila vedľa spiaceho krásavca. Úhľadne vyžehlené, oprané a navoňané veci som položila na zem. (Na mne by totiž dopadli omnoho horšie. Stále som bola mokrá ako špongia.)
Ruky sa mi trocha chveli od zimy, no nesmela som si dovoliť ani jeden prebytočný pohyb. Každý gombík som rozopínala s obrovským napätím.
O necelých 5 minút som bola prinútená vzdať sa. Košeľu som mu bez najmenších problémov prezliekla, no nohavice .. jednoducho sa to nedalo. Michael spal ako drevo, nezobudila by som ho. Ale vždy keď moja ruka klesla k jeho rozkroku a dotkla sa gombíka, celá som sa začala triasť, chĺpky na rukách a na krku sa mi zježili, a pripadala som si, že robím niečo veľmi nekalé. V skutočnosti som len nechcela, aby mu bola zima.
Bezmocne som pokrčila plecami a položila naňho teplú perinu.
Keď som sa uistila, že obe radiatory sú zapnuté na najvyššom stupni, a že Michael je zakrytý až po krk, odišla som do svojej izby.
Bleskovo som sa prezliekla, mokré veci som si položila na otvorené okno, a kufor zo skrine som položila na posteľ. Ide sa baliť.. len.. OCH PRE PÁNA JÁNA.
Michael ma zabije. On.. ma vážne zabije.
Ako som mohla len tak zabudnúť..
Rozbehla som sa k dverám, s myšlienkou čo najrýchlejšie sa zasa dostať do bezpečia Michaelovej izby, (chcela som sa tam dostať ešte predtým ako sa zobudí, a zistí, že som tu bola úplne sama) no odradili ma od toho kroky ozývajúce sa z chodby.
Prečkám tu, kym bude vzduch čistý a ..
Och. Kroky utíchli. No utíchli presne pred mojou izbou. Vzápetí nasledovalo klopanie na dvere..
Komentáre
Prehľad komentárov
je to užasne prosím dalej . je to napínave ..... :)
:))
(Katra, 23. 2. 2011 10:10)Krásme ved ako vždy:)len nenapínaj nás dlho prosím je to napínavé:)
jojj
(barborka, 21. 2. 2011 17:26)jezisi!!!! ryclo dalsiu kapitolu!! plosiiim. aj ked som najprv nechapala tomu zaciatku, hodnotim kapitolu 10bodov :)))) a s tou sprchou to nemalo chybu len som cakala ze uz konecne neco bude...
ulik15
(ulik15, 27. 2. 2011 13:09)