52.Kapitola-Ako ďalej?
"Polnoc." unavene som zo seba vytrúsila a buchla dverami.
Bolestne som sa dotackala k posteli plnej plyšákov a nemotorne som sa naňu vyvalila. Prešiel mnou príjemný a nezameniteľný pocit uvoľnenia končatín.
"Mňa ešte čaká sprcha." Michael sa zúfalo zahľadel na jeho mäkkučkú posteľ a potom na kúpeľňu. "Neverila by si ako veľmi sa mi nechce." Čierny klobúk si sňal z hlavy a opatrne ho položil na vešiak pri dverách.
S úsmevom som ho pozorovala. Keď sa tváril zničene, bol na zjedenie.
"Poď ku mne." Natiahla som unavenú ruku do prázdna a čakala na nežný dotyk. No nedočkala som sa.
"Vážne by som mal ísť do sprchy." Zasmial sa a pokrútil hlavou "Ak si ľahnem, tak už nevstanem."
"Ale ja ťa chcem objať." Zatvárila som sa ako dieťa, ktoré túži po stratenej bábike a ruku som natiahla ešte ďalej.
Roztomilo zdvihol obočie a zakusol si do pery. "Ako to robíš?" Unavenými krokmi sa pritackal až k posteli a dotkol sa mojej ruky.
"Fíha, nevedela som, že to zafunguje." Zasmiala som sa "Tak choď do tej sprchy, ja sa pôjdem zatiaľ prezliesť do izby."
"Nie," stlačil mi ruku a potiahol ma k nemu hore "Ostaň tu, dobre? Prosím ťa."
"Nemaj strach. Len sa prezlečiem, budem tu skôr ako ty." Pobozkala som ho na líce a vykročila k dverám, no ruka, ktorá ma ešte stále držala nepovolila v zovretí. Jemne ma potiahla späť.
"Dám ti moje pyžamo." povedal trocha rozrušene "Počkáš ma tu?"
Nechápavo som zmraštila čelo "No.. ako myslíš."
"Sľubuješ?" Zľahka povolil stisk ruky a po mojom prikívnutí, si zo skrine vyzdvihol uterák.
_________________________________
"Au.. dopekla" Vykríkla som a tresla päsťou do hlúpeho okraju postele na ktorom som si takmer zlomila palec. Nestihla som si ani sadnúť na pohovku pod otvoreným oknom, z ktorého mi do tváre pofukoval studený, nočný vzduch, a dvere na kúpeľni sa hlučno rozleteli.
"Čo sa stalo? Si v poriadku?" Michael si ma začal obzerať ako porcelánovú bábiku, ktorá sa má každú chvíľu rozpadnúť.
"Len som si udrela palec." Takmer by som sa bola usmiala, Michaelová pozornosť ma potešila, až kým som si neuvedomila, že pozornosť je akási ..prehnaná?
"Deje sa niečo? Zdá sa mi, že si.." Pokrčila som plecami "Čo sa deje Michael?"
Jediné čo som začula bol hlboký povzdych a kroky. Usadil sa vedľa mňa, (vzápeti ma obkolesila čerstvá vôňa sprchovacieho gélu) a zahľadel sa von oknom.
"Ešte stále som nezabudla nato, čo sa stalo na koncerte." Pripomenula som.
"Nečakám od teba, že nato zabudneš." Povedal do tmy vonkajšieho sveta "A viem, že máš právo vedieť to. Ale.." Odmlčal sa "Neviem..ako to vhodne povedať."
"Nechcem ťa nútiť, áno? Ak to je niečo veľmi osobné, tak mi len naznač, či to bude v poriadku. Pochop, že mám o teba strach."
"Mňa sa to tak celkom netýka." Po prvý krát, za náš krátky rozhovor sa mi pozrel do očí a položil si dlaň na moje koleno.
"Veď to je.. teda aspon premňa, úžastné." Usmiala som sa "Už som si namýšľala kadejaké, hrôzostrašné veci. Vyzeral si dosť vyplašene."
Prikívol a zasa uhol pohľadom. Ruka ostala na mojom kolene.
"Bol by som radšej keby sa to týkalo mňa." Povedal skôr oknu, ako mne.
"Povieš mi, prosím, o čo ide?"
Siahol do vrecka a vytiahol z neho žltý papierik. Chvíľku naň len zničene hľadel, potom mi ho podal.
"Vidím, že si neposlúchol. Hovorím, nechaj ju! Pošli ju preč. Nechcel by si predsa aby sa jej niečo stalo."
Siahol do vrecka a vytiahol z neho ďalšie žlté papieriky. Bolo ich približne 5.
"Hovorí ti niečo meno Jessica?"
"Ach, tá láska. Ak ti na nej záleží, nechaj ju."
"Mám mozog, aj oči. Vidím, že si ju stále nenechal."
"Budem musieť zakročiť. Dávam ti tak.. 2dni."
Bez slov som všetky papieriky podala Michaelovi. Pozrel na nich s takou nenávisťou v očiach, akú som uňho nevidela, a nikdy som neverila, že ju v jeho očiach niekedy uvidím. S obavami ich vložil do vrecka.
"Jessica," Prosebne sa mi vpil do očí "Ruším turné."
"Zbláznil si sa? Nie, to ti nedovolím!" Vystrelila som bez rozmýšľania. Po mojej krátkej odpovedi sa zamrvil na mieste a bolestne zväčšil oči. Zatváril sa, akoby som práve vyslovila niečo, čo chcel počuť asi tak, ako tú najhoršiu správu na svete.
Vedela som, že to čo sa deje nieje najbezpečnejšie, ale Michael jednoducho nemohol zrušiť turné. Je to veľká vec.
"Čo ak to je len.. nejaká neškodná, žiarliva fanúšička?" Opýtala som sa nádejne.
"Rozmýšľal som nad tým," povedal "Ale nie, nieje. Ten niekto, kto mi tie papieriky dáva, somnou musí byť v styku každý deň. Tento som našiel vo vrecku mikiny."
"Takže ti ho tam dal, kým si vystupoval." Pokrútila som hlavou "To je absurdne. Prečo by to niekto robil?"
Pokrčil plecami a zavrel okno z ktorého na nás pofukoval čoraz zimnejší vzduch. "Musíme odísť. Si v nebezpečenstve."
"Nie. TEN NIEKTO nás chce rozdeliť, možno chce dosiahnuť práve to aby sme odišli. Nesmieme mu to dovoliť."
"Stojí zato riskovať tvoje bezpečie?" Opýtal sa a chytil ma za ruku. Vedela som, že ak odpoviem áno, bude to zbytočné.
"Neruš turne, prosím. Pozri, Rose a Johnny sa nebudu mať ako stretávať. Byvajú od seba asi 5 hodín.. a.. čo tvoji fanúšikovia?" Postupne sa mi v hlave začínala rysovať myšlienka. Myšlienka, ktorá bola východiskom. Myšlienka, ktorú by mohol Michael prijať, aj keď premňa bude asi tým najhorším riešením.
"Odídem. JA môžem odísť. TY musíš pokračovať, áno?" Privrela som oči. Pod tmou viečok sa mi vynorilo bolestné, no pravdivé slovo slovo. ROK. Rok bez Michaela. Stisla som jeho ruku.
"Ako to myslíš?"
"Čo ine mi ostáva? Alebo lepšie povedané, čo ine NÁM ostáva? Som ochotná tu ostať, aj keď budem riskovať ale ty si proti. Chceš zrušiť turné, ale to ti nedovolím. Jediné riešenie je, že odídem."
Michael zrejme pochopil, že mám pravdu. No výraz v jeho tvári bol príliš prázdny nato, aby som z neho niečo vyčítala. Hľadel na naše spojené ruky a zťažka priverl oči.
MICHAEL
Čo sa to somnou dialo? Mal by som ju objať, pobozkať a odhovoriť od toho šialeného nápadu!
Ale nemohol som. Niečo sa vomne zlomilo. Vedel som, že má pravdu. Musí to tak byť.
Každý deň som sa zobúdzal s úsmevom na perách. Vedel som, že vo vedľašej izbe je niekto, komu namne záleží. Vedel som, že keď sa naňu usmejem, ona sa usmeje namňa. Mal som v nej bezbepčne ukrytú čas mojej duše.
Teraz sa musíme na rok rozlúčiť. Vážne tu nieje iné riešenie?
Pod váhou naších rúk mi vo vrecku zašušťali papieriky. "Nechcel by si predsa aby sa jej niečo stalo." Slová mi preleteli hlavou ako ranná spŕška ľadového dažďa.
"Dobre." pozrel som sa jej do očí a zopakoval som "Dobre."
JESSICA
Vedela som, že za náš vzťah budeme musieť niečo zaplatiť. Tak to jednoducho vždy bolo aj bude. Ale zaplatiť až takú vysokú cenu?
"Milujem ťa." Doľahli kumne slová plné emócii. Už neboli ako Michaelov prázdny pohľad ktorý som pred chvíľkou videla. Práve naopak, bolo v nich toľko emócii, až som sa v nich stratila.
"Milujem ťa." Odpovedala som taktiež so zvláštne prosebným pohľadom. Cítila som sa ako nejaký zvláštny mix. Emócie typu ´Tak veľmi ho milujem, nechcem sa od neho vzialiť ani na krok, prečo sme sa vlastne spoznali?,´ vomne vreli ako činná sopka.
Stačil jeden nepatrný pohyb a zvýjala som sa v Michaelovom teplom náručí. Nechávala som sa ním hladiť, veď je to možno posledný krát v tomto roku.
Horúce slzy sa mi valili po červených líciach bleskovou rýchlosťou. O pár minút bola Michaelová košeľa celá zamočená.
Vdychovala som jeho vôňu, naberala som si ju do pľúc ako potrebný kyslík. Rukami som prechádzala pomedzi jeho hebké vlasy, znažila som sa zachytiť každý jeden pramienok.
Stále ma pevne držal, no odtiahol hlavu tak aby mi dovidel do očí. Jemne mi utrel slzu a stlačil ju v dlani, akoby bola príliš vzácna nato, aby dopadla na zem.
"Robím to len kôli tvojej bezpečnosti." povedal, pozerajúc na rozpustenú, horúcu kvapku v jeho ruke.
"Viem, Michael, viem." Priložila som si pery k tým jeho a privrela som oči. Rozhorúčené ústa behom jednej sekundy dokonale splynuli. Presne vedel, čo chcem. Vždy to vedel.
Obe ruky si zaboril do mojích vlasov, tak ako aj ja do jeho, a tiež privrel oči.
Vedel, že sa nechcem šialene bozkávať, ani nič podobné. Potreboval presne to, čo ja.
Chcela som mu byť len nablízku a cítiť ho. Dotýkať sa ho. Dotýkať sa jeho mäkkých pier a vdychovať do pľúc jeho dych.
"Bojím sa." Šepla som do jeho pier.
"Aj ja."
Bola som presvedčená, že pochopil.
Bojím sa predstavi, že sa ho vzdám. Nebojím sa toho, kto sa mi vyhráža. Je mi ukradnutý! Bojím sa len dní bez Michaelovej blízkosti.
Ďalšia slaná slza sa mi z oka skotúľala na moje pery, z ktorých prešla na Michaelove. Zacítila som, ako sa mu zachveli.
Poutierala som si vlhkú tvár a odtiahla som sa. "Všetko bude dobré, však?"
"Všetko bude dobré. Sľubujem." Povedal po menšom zaváhaní.
"Áno. Všetko bude dobré.." Zopakovala som, aby som sa ukľudnila. Potrebovala som to počuť. "Za ten rok si nájdem prácu.. našetrím na nové bývanie.. ani sa nenazdám a prídeš."
Michael zbledol. Zatváril sa, akoby si až teraz uvedomil, čo sa vlastne deje.
Váhavo pokrčil obočie a pootvoril ústa. Uvedomila som si, že ide namietať. Celkom určite ho zasa posadla myšlienka, aby zrušil turné. Bola som presvedčená.
"Pochop, iné východisko tu nieje. Musím ísť." vzdychla som "Kedy je najbližší let?"
Áno, musím odísť čo narýchlejšie. Ak si to Michael rozmyslí, a zruší turné, nikdy si to neodpustím! Musím sa vzchopiť, a vyzerať presvedčivo. City nechám vyplávať na povrch až doma, poprípade v hotelovej izbe.
"Jessica.. kôli tebe som ochotný spraviť VŠETKO. Aj zrušiť turné. Prepáč, teraz ťa nemôžem poslúchnuť."
Jediné čo mi ostávalo bolo zodvihnúť sa a odkráčať do izby. Nechať ho, aby si to poriadne rozmyslel, ale aj v jemnom, nežnom, a milujúcom Michaelovi sa skrývala zarytá tvrdohlavosť.
Predtým, než som to vyslovila, som si v mysli zašepkala ´Michael prepáč mi´
„Ak ti namne naozaj záleží, nechaj ma odísť a pokračuj v BAD TOUR.“
Michael v červenej mikine a klobúku.
Komentáre
Prehľad komentárov
....
(Autorka, 20. 2. 2011 18:29)Dnes idem dopisať, možno ju tu pridám už večer, možno zajtra. Ďakujem za komentáre.. ste poklady :-*
://
(Katra, 11. 2. 2011 8:48)Nieeeeeeeee prečo?Všetko smutné,ale krásne opísané:)som len zvedavá,ako sa to bude vyvíjať dalej:) pokračuj píšeš naozaj krásne:)
jezisi
(barborka, 10. 2. 2011 20:22)jaaaj to bol bud Joseph, rose alebo Johny!!! az mibolo zle ako som to citala... rychlo prosim dalsiu *!*
Stavím sa, že to bude Johny! :(
(Agentka_M, 3. 4. 2011 13:19)