51.Kapitola-Denník
"Milý denníček.
Nepísala som tu už veľmi, veľmi dlho. Naposledy v deň, keď som po prvý krát stretla Michaela... Som taka rada, že som si ťa ráno zbalila do kabelky. Vlastne ani neviem prečo som tak urobila, no spravila som dobre. Vždy si mi pomáhal.."
Nesmelo som sa pomrvila na dlážke a denníček som si položila na kolená. "Bojím sa. Sedím v záchodovej kabínke, hneď za Johnnyho šatňou, a snažím sa vydávať čo najmenej zvukov. Je tu tma.. ale to nieje dôvod môjho strachu! Keby som tak vedela čo je s Michaelom. Naposledy som ho videla na chodbe, so zvláštne červenými očami.. a.. povedal mi aby som šla ihneď preč. Prosil, aby som šla.. Poslúchla som ho. Kráčala som preč, celá som sa chvela, no to, že robím chybu som si uvedomila až keď som vošla sem.. povedal, aby som šla niekde, kde nikto nebude. Kde budem sama. Automaticky som vošla do šatne ktorú mi ukazoval Johnny, a uvidela som kabínku.. sedím v nej už niekoľko hodín. Nemala som ho poslúchnuť? Mala som pri ňom ostať? Áno! Mala som sa ho držať ako kliešť, nemala som odísť, aj keď sa jeho oči zaborili do tých mojích a PROSILI aby som šla.. tak veľmi o to prosili.. podľahla som."
"..dopaltí! Áno, áno, toto jej neodpustím. Tu asi nebude.. Johnny kde sme ešte nehľadali?"
Rose! Jej hlas vomne vyvolal akúsi úľavu. No mám sa jej ukazovať? Michael povedal aby som.. ale o čo mi ide? Prečo by som sa mala schovávať aj pred Rose? Michael ma možno chcel pred niečim chrániť, no pred Rose určite nie.
Vstala som a siahla na dvere no denník, ktorý spočíval na mojích kolenách dopadol s buchotom na zem.
"Zlato viem kde by asi mohla byť. Hneď za šatňou je chodba ..zaboč doprava a tam nájdeš dvere."
Johnnyho slova ma ubrzdili. Zatajila som dych. Počula som ako Rose kráča preč.
"Ak sa chceš schovávať musíš to robiť tichšie." Doľahol kumne stále blížiaci sa hlas miešaný smiechom. Na rukách mi vyskočili zimomriavky.
"Tak poď von. Povedz čo sa deje." Johnny otvoril dvere a milo sa usmial. "O hodinu už musím byť na scéne, tak rýchlo. Poď."
Vystrel kumne ruku a šarmantne sa usmial. Po menšom zaváhani som sa pomocnej ruky chopila a vykročila som na svetlo. "Vieš, mala by som tu ostať."
"Na WC? Pojedla si priveľa koláčikov alebo..?"
"Eh.. nie." Zasmiala som sa.
ZASMIALA? Kým som si plne uvedomila to, že sa tu chychúňam, držac za ruku šarmantného mladíka, kým Michael je kto vie kde, som stiahla ruku späť a cúvla. "Prečo si Rose poslal preč, keď si vedel, že som tu?"
"Práve si mi položila dosť ťažkú otázku." povedal. "Ale pravdaže, som dosť múdry nato aby.."
"JESSICA!.. Jessica!"
Strhla som sa, oblial ma pot, vlasy na šiji sa mi nepríjemne zježili, moje kolená premohla triaška a srdce mi udieralo do rebier.
"Michael. Och.. Bože, konečne.." Bolo mi jedno, že som sa k nemu rozbehla ako pojašená baba vypustená z blázinca, bolo mi jedno, že som sa naňho vrhla a začala ho obímať ako zmyslov zbavená, vnímala som iba JEHO. Je tu, vedľa mňa, obíma ma, hladí mi vlasy, z hlboka dýcha a vyslovuje moje meno.
"Nemala som odísť.." Vyhŕkla som. Na malú chvíľku som sa započúvala do jeho hlbokého dychu, každým jeho nádychom som sa viac a viac ukľudňovala.
Po pár sekundách sa zvláštne mykol. Už som nepociťovala ukľudnujúce dotyky rúk na mojom tele. Otvorila som oči, zodvihla hlavu a uvidela Michaela ako hľadí na Johnnyho. Chvíľku len nečinne stál a díval sa.
"Všetko v poriadku, Michael?" Opýtal sa, no na odpoveď si už nepočkal. Pôvabne odkráčal.
"Vieš si predstaviť čo som prežívala?" Skríkla som hneď ako sa zatvorili dvere. Michael sa strhol a pozrel sa na moje trasúce sa ruky.
"Nemáš ani potuchy, ako som sa bála! Viem, že som tam mala ostať.. ale.. čo sa to vlastne dialo? Nehovor, že NIČ! Určite.." Jeho spaľujúci pohľad, plný viny a bolesti mi nedovoľoval pokračovať v hlasberúcom kriku. Stále namňa pozeral. Akoby si prail, aby som sa zasa rozkričala, aby som ho udrela a zanadávala..len aby som nebola ticho. Do čerta s tým!
Zasa som sa naňho vrhla a začala ho obímať.
_____________________________________
"Jessica, Jessica! Už by sa to malo ..aha-aha, pozri tam!"
Mimovoľne som natiahla krk, aby som dovidela na pódium a trasu pod ním. V dialke bolo vidno tisícky drobných, blížiacich sa ľudí. Až po chvíľke sa dalo rozoznať, že bežia ako o život.
"Viem si predstaviť ako sa asi cítia. Čím rýchlejšie bežíš, tým skôr tu budeš a tým bližšie budeš Michaelovi Jacksonovi. Ach, keby vedeli, že ja sa ho môžem dotknúť kedykoľvek." Prehodila pyšne Rose, a vystrúhala zvláštnu grimasu.
Všade naokolo už bola tma. Nás osvetľovali umelé, farebné svetielka vysiace zo stropu. Tie, ktoré osvetľovali pódium boli 100krát väčšie.
"Michael-Michael-Michael-Michael." Ovácie fanúšikov boli čoraz silnejšie. Stačilo napočitať do troch, a všetci sa stláčali pri hrubom zábradlí.
"Už sú tu. Mali by sme cúvnuť, aby si nás nevšimli, ale ostaneme tu aby sme mali na Michaela dobrý výhľad. O chvíľku.. o chvíľku vybehne na pódium!!"
"Ukecanejšieho človeka som ešte nevidela." pousmiala som sa, aj keď moja nálada bola totálne pod nulou.
"To namne muži milujú. Hlavne Johnny. Och.. už nech ho vidím tancovať."
"Máš to ťažké. Už si sa rozhodla na koho budeš pozerať?"
"Na Johnnyho sem tam mrknem. Ale moje oči dnes partia iba Michaelovy."
Večne optimistická Rose. Len málo kedy ju vidím zachmúrenú a bez nálady. Kiežby som všetky moje problémy dokázala len tak hodiť za hlavu.
Práve vo chvíli, keď som sa otočila a vykročila som k stolíku s myšlienkou vziať si niečo na pitie, sa z pódia ozval ohlušujúci a neidentifikovateľný zvuk. Otočila som hlavu a zbadala Michaela stojaceho v presnom strede pódia. Vreskot fanúšikov takmer prehlušil hudbu valiacu sa z obrých reproduktorov. Zvrtla som sa a jediným krokom som sa octila pri Rose. Tá bola bledá a z hlboka dýchala
"Jessica. Myslím, že zamdliem." Zavrešťala mi do ucha, no popri hluku ktorý sa odohrával všade naokolo, znela len ako myšlienka v mojej hlave.
Hudba pridala na zvuku a Michael sa spolu s tanečníkmi rozhýbal. Spravili zopar krokov doperdu, ruky sa im zmysledne hýbali vedľa tela a nohy s nimi súmerne spolupracovali.
Každý krok bol D-O-K-O-N-A-L-E vypracovaný.
Michael sa pohyboval s neuveriteľnou ľahkosťou a genialitou. Vyzeral, akoby si ani neuvedomoval, že tancuje. Bol živým stelesnením hudby.
A v tom ..
POZREL SA NAMŇA. Obrátil hlavu mojím smerom, pozrel sa namňa a usmial sa tak, ako som to ešte nikdy nevidela. Slová "You're stuck in The middle" ktoré popri tom spieval, mnou otriasli ako nekončiaca ozvena. Trvalo to možno niečo cez sekundu, no ten pocit, ktorý sa vomne odohrával nieje možné opísať prostými slovami.
Po prvej pesničke sme sa už s Rose neudržali v nečinnosti. Celá Michaelová rodina sedela niekde v hľadisku. Bola som tam len ja a Rose.
"Jess počúvaj ma. Neviem ako ty, ale ja tu nebudem len tak postávať!" Zavrešťala mojím smerom, odhodila zo seba mikinu a začala poskakovať, tancovať a spievať slová pesničiek spolu s Michaelom.
Mala by som na všetko zabudnúť. Na to, čo sa odohralo pred niekoľkými hodinami.
Len čo budem s Michaelom sama, vysvetlíme si to.
Ale teraz ...
"Rose, pamätáš ako sme si pred rokom plánovali naše fanúšikovske tančeky na Michaelov koncert?" Kričala som tak silno, až ma pichlo v hrdle "Je čas to uskutočniť!"
Kabelku v ktorej sa schovával denník, som jedným ťahom hodila na pohovku za nami, kde o malú chvíľu dopadla aj moja budna.
O 5 minút som už bola od skákania a spievania snáď taka mokrá ako Michael.
"Chápeš? Už je koniec. KONIEC. Jessica.." Vážne ma prekvapilo to, že Rose sa po líciach spúšťalo nespočitateľné množstvo sĺz.
Jasné, aj mne sa chveli pery keď Michael spieval posledné tóny piesne Man in the mirror, ale vedela som, že takýchto koncertov prežijeme ešte veľa. No v kútiku duše som túžila, aby už dospieval, prišiel kumne, aby som ho mohla objať a povedať mu aký bol úžastný.
"I love you!" Zakričal do hľadiska a poslal im vzdušnú pusu. Ovácie boli take silné, až sa moje vnútro zachvelo.
Nemohla som sledovať, čo sa deje ďalej. Obratila som sa k Rose a silno som ju objala. Utápala sa totižto v slzách.
"Jessica.. ty.. ty máš také šťa-šťastie..Te-teraz príde a..po-pobozkáš ho..ja.." zťažka si vzdychla "Prepáč mo-moju prehnanú reakciu. Neve-nevedela som čo to so-somnou spraví.." Celá zaslzená sa odomňa odtiahla a začala sa utierať.
Keby som mala len o trocha menej starostí, začala by som vážne uvažovať nad tým, či Rose k Michaelovy zasa niečo necíti. No ak by som si pripustila k srdcu ešte aj to, celkom určite by mi praskla hlava.
"Michael! Bolo to úplne..úplne úžastné! Ja.. och, poď sem." Rose sa zasa rozvzlykala a skočila na Michaela, ktorý si od hlbokého dychčania takmer vypľul dušu.
Pot mu stekal z vlasov, cez celu tvár. Hrudník sa mu zdvíhal pod veľkým tlakom Roseinho tela, to aj tak sa jeho dychčanie nedalo prehliadnúť.
Vďačne sa usmial a pohladil Rose vlasy. Tá sa (neochotne) odtiahla a rukou mu prešla po spotenom líci. (Celkom určite si chcela ukradnúť par kvapôčok jeho potu.) Mimovoľne som sa zasmiala.
"Mala by som ísť za Johnnym.. asi bude v šatni." S premáhaním sa usmiala a odkráčala.
"Michael," naše pohľadi sa stretli, no stále som musela rozprávať hlasnejšie ako to bolo vo zvyku pretože burácajúci fanúšikovia sa ešte len chystali na odchod. "Bol si vážne vynikajúci. Bolo to úžastné!"
"Oh, vďaka." preplietol si somnou prsty a druhou, voľnou rukou si utrel pot z horúceho čela "Takže ste sa zabavili aj vy?"
"Áno! Rose to brala ku koncu trocha tragicky, ale aj ona sa bavila." Obaja sme sa zasmiali, no všimla som si, že ani Michaelovi nebolo jedno to, ako to prežívala Rose. "Mimochodom, aká je stylistka?."
"Vyborná. Chcela aby si jej pomohla aj ty, no práve vtedy si bola s.. Otcom." Zvláštne stisol pery.
"Ehm..budeš sa sprchovať tu, alebo..?" Prerušila som zvláštne ticho.
"V hoteli."
Obliekla som si bundu, ktorú som tu pred pár hodinami hodila, a kabelku som si zavesila na plece. Spoločne sme sa vybrali k jeho šatni. Povedal, že si len vezme oblečenie a pôjdeme "domov".
Ako zvláštne to znelo. Domov. No práve teraz, to je NÁŠ domov.
Kiežby sme raz mali skutočný, spoločný domov.
"Milujem ťa.. milujem ťa..och ..zamkol si tie dvere poriadne..?"
Obaja sme zastavili a zmätene sme sa zahľadeli na dvere po našej pravej ruke.
"Rose.. Rose.. daj si tú podprsenku dole sama.."
"Pššššt. Nehovor tak nahlas."
Michael silno stisol pery aby nepodľahol návalu smiechu. Ja som musela kusnúť do bundy.
"Myslíš, že..?" Spýtavo som sa naňho pozrela.
"Myslím, že áno.."
Obaja sme vybuchli do prenikavého smiechu a čo najrýchlejšie sme sa rozbehli do jeho šatne. Len čo sme za sebou zavreli dvere, náš smiech nabral na sile ešte viac.
"Fíha, tí majú ale odvahu." Zasmial sa a začal davať do tašky oblečenie v ktorom tu prišiel.
"Predstav si, čo by spravili keby tam niekto vošiel."
Zasa sme sa rozosmiali. Celkom živo som si predstavila, ako si Rose s Johnnym užíva a v tom tam vtrhne nejaký človek. Tomu sa hovorí TRAPAS.
Keby som sa milovala ja s Michaelom, a vtrhol by tam niekto tak..
Och..
Milovať sa s Michaelom.. Ja a Michael.. milovať sa..
Obaja sme sa na seba pozreli v tej istej chvíli.
Aj on si to predstavoval?
"Neprezliekaš sa?" Vykoktala som zo seba napokon. "Vieš, vonku je zima a si celý mokrý. Viem, že nas limuzína čaká hneď tu ale.."
"To je pravda." Zasmial sa a rozopol si bielu košeľu. Teraz už nemal na sebe to, čo mal na začiatku. Počas koncertu sa viac krát prezliekal. Automaticky som sklopila zrak a začala si prezerať nechty na rukách.
Začula som zvuk, ktorý nasvedčoval tomu, že práve teraz si zvliekol z mokrého tela košeľu.
"Ako sa dostane domov Rose a Johnny?" Povedala som, s nádejou, že rozhovorom zaženiem moje myšlienky, no v momente keď som si spomenula na Johnnyho a Rose, sa moje myšlienky stonásobne zväčšili.
Čo keby som len očkom švihla po jeho nahej hrudi?
Ako som predpokladala, neovládla som sa a nenápadne som zodvihla zrak. Práve si na seba naťahoval červenú mikinu. Mal ju zaseknutú na hlave a nemotorne ju ťahal dole, preto jeho odpoveď znela trocha pridusene.
"Asi si zavolajú Taxi. Neviem ako ty, ale nechcem byť ten, kto im príde oznámiť, že je čas ísť."
"To nie." Zasmiala som sa a prešla k nemu. -Ach tie hlúpe nohy si robia čo chcú-.
"Mikiny nenosíš často však?"
"Nie." Odpovedal so smiechom, ešte stále zaseknutý v golieri červenej mikiny.
Natiahla som ruky k jeho hlave a nahmatala kapucňu. Jedným ťahom z mikiny vykukla kučeravá, rozstrapatená hlavička s čokoladovými očami a vďačním pohľadom.
"Skoro som sa tam udusil."
"Hm.." Privoňala som si k jeho krku a zasmiala som sa "Udusiť sa z tejto vôni, to by som brala."
Zasa sa krásne zasmial.
Siahol k opasku, rozopol ho a následovne rozopol aj gombík na nohaviciach.
STŔPLA SOM.
So šibalským úsmevom čakal čo spravým.
"M-Michael.." Stála som tam ako prikovaná. Zaklipkala som očami a chytila jednu jeho ruku, ktorá spočívala na gombíku. Na dlani mi vyskočili zimomriavky..
Michael tento môj krok zjavne nečakal, pretože šibalský úsmev sa premenil na vzrušený pohľad.
"Ste tu?" Dvere sa doširoka rozleteli no pohľady ktoré sa na nás upierali boli ešte zmetenejšie ako ten môj a Michaelov. Nečudujem sa im.
Michael mal rozopnuté nohavice, ruky mal položené na gombíku, ja som stála v jeho tesnej blízkosti, a moja ruka bola taktiež v nebezpečnej blízkosti jeho zipsu.
No nebolo to o nič trápnejšie ako to, čo Rose stvárala s Johnnym.
"Ako ste to stihli tak rýchlo?" Zarazene som sa opýtala a stiahla ruku späť k telu. Michael sa bleskovo no nenápadne zapol.
Až keď som si všimla pohľady všetkých troch, pochopila som, čo som sa práve opýtala.
Michael si skryl hlavu v dlaniach (celkom určite sa smial) a Rose s Johnnym sa namňa zvláštne pozerali.
"Nemyslím nič.. no vlastne.. ako ste stihli tak .. tak rýchlo prísť sem!" Zakamuflovala som moju podozrivú otázku. Myslím, že Johnny sa nechal oklamať, ale Rose tušila, že sme ich počuli. Celá červená sa začala obzerať po miestnosti.
Komentáre
Prehľad komentárov
Kapitola bude už zajtra alebo pozajtra. prepáčte ale mám veľmi veľa učenia :( God Bless You! :) Ďakujem vám za komentáre!
toto je super :D
(sofi8888, 5. 2. 2011 23:31)ten zaver nema chybu :D zaciatok som sice moc nepochopil ale couz :D aj tak to bolo dokonale :)
Super krásne
(Lywia, 4. 2. 2011 14:42)jéééj to je krasne ale chcem vedet co bolo Michaelovi a ten konec... rychlo ďalšiu poprosim :)))
Haah:D
(Katra, 31. 1. 2011 18:20)Ja nemožem ten koniec ma zabil:D neudržala som v sebe smiech:D ale ozaj ich nemuseli vyrušit som bola zvedavá ako to dopadne,čo sa bude diat a ááách...no nič som zvedavá čo sa vlastne stalo :) tak to ppekne vysvetli ok:Dtak už šup šup písat novú kapitolku je to napínavé ako guma v trenkách:D
preco?
(barborka, 31. 1. 2011 15:32)jaaaaj ta rose neda nikdy pokoj!!! Naco tam vletela uz som sa tesila ze nieco bude... :(
Kapitola
(Autorka, 8. 2. 2011 19:02)