50.Kapitola-Kde je?
Pomaly som schádzala dole schodami. Opúšťala som zónu, v ktorej som cítila Michaelovú bezpečnú blískosť a vchádzala som do zóny .. nevedomosti.
Ruky sa mi automaticky prekrížili na hrudi.
Len pred niekoľkými minútami som sa na pódiu obímala s Janet, a teraz schádzam do veľkého priestoru, určenému natešeným fanúšikom, pod pódiom, s Michaelovým otcom.
Vlastne si už ani detailne nespomínam ako som sa sem dostala.
Pred očami sa mi vynorili útržky -Joe sa niečo pýta, Michael ma chytá za ruku, ja sa mu uhýbam, hovorím, že je všetko v poriadku a vzďaľujem sa.-
"Asi tušíš, prečo som sa chcel stebou rozprávať." Povedal rozhodne s očami upretými do diaľky.
"Ani nie.."
"Dnes odchádzam."
Zasa nastalo ticho. Napokon som sa váhavo ozvala. "Takže mám jedinečnú príležitosť dozvedieť sa.."
"Mýliš sa. Odomňa sa to nikdy NEDOZVIEŠ. Nemôžeš."
"Mám to uhádnuť?" Opýtala som sa s podkladom sileného smiechu.
"Áno."
Zastala som. No Joe kráčal ďalej, neobzrel sa. Musela som vybehnúť, aby som ho dohnala.
"Ako?"
"Pozri. Prisahal som, že ti to nepoviem, ale dopomôcť ti k tomu môžem."
"Viem, že sa mi snažíte pomôcť. Ale nevidím v tom žiadnu súvislosť. Netuším, čo mi chcete pomôcť odhaliť." odmlčala som sa "Iba.. tá fotografia. Je na nej aj Michael. To znamená, že sme sa poznali už oveľa skôr. Taktiež je tam aj môj otec, ste tam aj vy, Katherine..Uhm. Sme nejaka vzdialená rodina, a vy mi chcete neznačiť, že by som nemala byť s.. Michaelom?"
Prvý krát, za celú tu dobu, sa zasmial. Aj keď len na zlomok sekundy.
"To nie." zastal, z vrecka vytiahol biely papierik, vzdychol, založil ho späť do nohavíc a pokračoval v chôdzi "Takže..?"
"Ešte čosi. Tá pani, ktorá ma na fotografii drží na rukách, sa momentále stretáva s mojím otcom. Je to zvláštne.."
"Čože? Stretáva sa s tvojím otcom?"
"Áno. Je to vaša rodina?"
"Možno sa ešte uvidíme. Uvažuj o tom. Uvažuj o tej žene!"
Odrazu som sa ocitla sama, obklopená prázdnotou, a ešte väčším zmätkom v hlave ako doposiaľ. Ľudia na pódiu už neboli ľudia. Ostali z nich len malé, pohybujúce sa bodky.
Joe sa čoraz viac vzďaľoval a s ním aj moja šanca konečne rozlúštiť tu zvláštnu záhadu.
"Och.." Zaklonila som hlavu a ruku som si priložila nad oči, čím som si ich ubránila od ostrej slnečnej žiary. Na tvár mi dopadli chladno ostré kvapky slaného dažďa.
Zvláštny priestor. Z vonku vyzerá ako veľká hala, no zo samého stredu to vyzerá ako nedostavané nákupné centrum.
Čupla som si na kolená, a ukazovákom som začala prechádzať po mäkkučkej tráve. Na niektorých stebieľkach sa leskli kvapky čerstvo napadaného dažďa, a nesmelo sa kĺzaly smerom nadol.
Ďalšia kvapka mi dopadla na dlaň, ktorá spočívala v objatí trávi.
Ďalšia na čelo, až sa skĺzla k oku, a od neho na pery.
Ďalšia zasa na vlasy.
Ďalšia, ďalšia, ďalšia..
Nestíhala som si uvedomovať, kde mi dopadá ktorá kvapka, pretože prijemné kropenie sa zmenilo na stále vzrastajúci leják.
Necítila som potrebu rozbehnúť sa na pódium, ktoré chránila pred dažďom strecha.
Neprekážalo mi to. Naopak! Práve toto som potrebovala. Chladnú spŕšku zimného dažďa, ktorá mi z hlavy vyženie zmätok.
Ale prečo to nepomáha?
Moje zorné pole prerušil nečakaný pohyb.
Nebol to dážď, ani blesk, hoci za zdalo, že na oblohe hrajú akúsi súťaž.
Bola to ruka. Ruka, ktorá sa vynorila spoza mňa, a spočinula hneď vedľa tej mojej, na tráve.
Vzápeti som pocítila príjemnú vôňu a hrejivý dotyk kohosi tela na mojom chrbáte.
Michael!
Oprela som si hlavu o jeho plece, a až teraz som sa konečne uvoľnila. Neprekážalo mi, že sedíme na premočenej tráve, a že nás dážď udiera do líc. V jeho blízkosti mi nehrozilo nikde a nikdy nijaké nebezpečenstvo.
"Ďakujem, že si prišiel." Ruky som takmer nepatrne zdvihla z trávi, a položila si ich na Michaelové kolená, ktoré sa dotýkali môjích bokov.
Nevidela som mu do tváre. Sedel za mojím chrbtom, a pevne (zvláštne pevne. Povedala by som, až drsne) ma držal.
"Neďakuj. Nerád nechávam smutné dievčatá osamote."
Stuhla som.
Až teraz som si všimla, že chlapčenská ruka na tráve je o čosi väčšia a drsnejšia ako Michaelova.
Jemný hlások plný lásky, tentoraz nahradil taktiež príjemný hlas, no nebolo v ňom cítiť nič. Vôbec NIČ.
Automaticky som pustila Johnnyho kolená a vstala.
"Vystrašil som ťa? Prepáč. Len som ťa tu nechcel nechať samú. Aj z tej diaľky som si všimol, že.."
"Kde je Michael?" Tichým, trocha vystrašeným hlasom som mu skočila do reči.
"Ja niesom jeden z jeho ochrankárov. Neviem kde je. Ale čo ty? Prečo sa tu utápaš v smútku?"
Pristúpil kumne bližšie, usmial sa a prehodil mi cez premočené plecia jeho bundu. Áno, chcela som si ju zo seba dať dole.. ale prečo? Čo také zlé vlastne spravil? Nič. Bola som tu sama, tak zamnou prišiel a poskytol mi pomocnú ruku. ´Jessica vzchop sa´
"Eh..Vďaka. Vážim si to.."
"Mala by si sa zahriať lebo prechladneš. Poď."
Po dosť dlhej trase sme konečne dorazili na pódium. Odbočila som doprava, na chodbu s občerstvením, kde sa nachádzala väčšina ľudí. Pohľadom som vyhľadávala čierne kučierky.
"Nechceš ísť do šatne pre tanečníkov? Je väčšia ako tá Michaelova a máme tam horuci čaj. Zahreješ sa." Johnny ma potiahol smerom doľava. Už len zopár krokov a bola by som na tej chodbe! Doparoma.
"Nie prepáč. Niekedy mi ju ukážeš, ale chcem ísť za.."
"Za Michaelom. Jasné." Usmial sa a spolu sme odkráčali k občerstevniu. Prekvapila ma jeho kľudná, nepredstieraná odpoveď.
Až teraz, keď sme sa nachvíľku ocitli sami, som si uvedomila, že je celkom milý. Doposiaľ som si ho veľmi nevšímala, alebo lepšie povedané, myslela som si, že je to len tichučký muž.
No nieje.
Je to sebavedomý, šarmantný chlap ktorý by vedel okúzliť takmer každú.
"Jessica. Kde sa motáš?" Rose mi strčila do ruky limonádu "Vieš aka je tu zábava?" žmurkla na Janet a tá prikívla.
No ja som stále otáčala hlavu a hľadala tie čierne kučierky ktoré sa nie a nie objaviť.
"Neuveríš! Podala som si ruku s Michaelovou mamou!" šepla mi do ucha Rose "Povedala, že som milá!"
"Fajn." Silene som sa usmiala a odpila si s limonády ktorú som už dobrých 10 minút držala v ruke.
Všade sa to hemžilo ľudmi. Michaelovou najbližšou rodinou, tanečníkmi, sem tam sa tu objavil nejaký známy vokálista a vzal si obkladaný chlebíček, no ja som sa cítila zvláštne nahá. Akoby sa niekde stratila časť môjho JA.
"Koláč?" Johnny sa šarmantne usmial a ukázal na stolík preplnený maškrtami.
"Nie vďaka." Taktiež som sa usmiala a stiahla si jeho bundu z pliec (takmer som zabudla, že ju tam ešte stále mám) "A ďakujem aj za bundu."
Kývol hlavou, obliekol si ju a Rose, postávajúcu vedľa mňa objal okolo pliec. "Nenudíš sa?"
"Žartuješ? Je tu zábava! a si tu aj ty," vášnivo ho pobozkala a usmiala sa "Takže mi je perfektne."
Bleskovo som odvrátila hlavu. Už dlhšiu chvíľu som ich nevhodne pozorovala.
"...a preto by si mala rezignovať. Všetko už vie takmer naspamäť. Nacvičovali sme už.. hm.." Johnny si priložil palec na pery a začal tuho premýšľať "niečo cez rok a pol predtým než ťa spoznal." žmurkol namňa a dodal "Takže .. to, že sa Michael dnes večer pomýli je nepravdepodobné."
"Takže cvičili ste skoro každý deň, rok a pol, no dnes, v ten najdôležitejší deň len oddychujete?" krútila hlavou Rose.
Nesmelo som sa pomrvila na čudnej lavici a odpila som si z horúceho čaja, zatiaľ čo Rose konverzovala s Johnnym. Áno, nakoniec sme sa obe dostali do"jeho" šatne. Bola som proti, no obaja namňa naliehali a keby odišli bezomňa asi by som sa unudila k smrti.
Prešli už takmer dve hodiny odvtedy, čo som sa naposledy videla s Michaelom. Stihla som celá uschnúť, najesť sa, pokecať si s Janet, zasmiať sa s Rose a o niečo viac sa zblížiť s Johnnym.
"Toto raz vydražím! Alebo..radšej si to nechám. Pozri Jessica! Zaiaľ čo si sa niekde túlala s Michaelovým otcom, ja som mala jedinečnú príležitosť vidieť a odfotiť si Michaela v ... ehm nato snáď niesu ani vhodné slová. V NAJSEXY oblečení aké som kedy videla! Prepáč Johnny ale je to pravda."
Vsunula mi do rúk jej mobil s otvoreným fotoalbumom. Ach, ach, ach. Takže, nech je Michael teraz kdekoľvek, má na sebe toto?
Posledný krát som sa očami vpila do dvoch fotografii a vrátila jej mobil. Márne som sa celé dve hodiny presviedčala, že Michael niečo vybavuje, že ho musím nechať, a že sa bez neho musím v spoločnosti zaobísť aj sama, cítila som, že niečo nieje v poriadku.
Poznám ho. Viem, aký je. Celkom určite by mi nechal nejaký odkaz po Janet alebo Rose. Nevyparil by sa bez slov na 2 hodiny, ktovie kde.
A k tomu všetkému tieto fotky. Jeho detský úsmev a nevinný výraz. Potrebujem ho vidieť a ubezpečiť sa, že je všetko v najväčšom poriadku.
"Nechám vás nachví'ľku osamote." Vstala som a napravila si športovú bundu "Ahojte"
"Jessi kde.."
BUM.
Trepla som dverami (celkom určite to spôsobil prievan, nie moja nervozita!) a prešla som chodbou. Ocitla som sa na pódiu.. tu Michael nieje. Prešla som na druhú chodbu s občerstvením. Ani tu nieje. Vlastne tu nieje už nikto. Kam to všetci chodia?
O trocha dlhšie mi trvalo dostať sa do Michaelovej šatne no nebol ani tam. Ale..
Jeho vôňa sa rozprestierala po celom priestore.
Šatňou som prešla na ďalšiu chodbu, ktorou som sem prišla ráno v sprievode urastených, svalnatých a rešpekt vzbudzujúcich ochrankárov.
Čím dlhšie som kráčala a bočila, tým zvláštnejší pocit zplavoval celé moje telo.
Zastala som.
Necelé dve merte predomnou, som zaregistrovala postavu v tmavom oblečení, opretu o rám okna a s hlavou zaborenou v dlaniach. Kučery mal zvláštne rozstrapatené.
"Si v poriadku?" Rozbehla som sa k nemu a skôr ako som dorazila do maximalnej blízkosti, stihol odpovedať "Áno." zatváril sa dosť prekvapene no v očiach sa mu značil strach "Čo tu robíš?"
"Pre pána kráľa." palcom som sa dotka miesta pod jeho okom a nebezpečne sa mykol.
"Udrel som sa." chytil mi ruku a stiahol ju dole z jeho líca "Vrátila by si sa, prosím, späť?" Opýtal sa zvláštne zlomeným hlasom. "Hneď prídem."
"Michael.. je ti niečo! Vidím.."
"Tak už choď!" Vyhŕkol, no aj napriek tomu, že som ho počula takýmto tónom hovoriť (alebo kričať?) prvý krát, vedela som, že to nespôsoboval hnev. Skôr žiaľ a.. bolesť?
Hnedé oči zaplavil lesk.
Komentáre
Prehľad komentárov
ajajaaj
(barborka, 29. 1. 2011 21:25)ahoj som tu nova ale strasne sa mi paci tvoj pribeh. Prosim neprestavaj pisat je to zaujimave. raz sa mi uz stalo ze som taklto citala a prestala pisat. neurob to iste prosim a chcem vedet co je Michaelovi!!!
plač
(adulienka303, 19. 1. 2011 22:01)no tak teraz si ma dostala úplne...chudák Michael prečo plačkal??..prečo bol smutný??..chcem odpoveď :P
???
(Katra, 16. 1. 2011 23:39)Fuuuha krasne slova na zaciatku:) ale ten koniec,zase cakat :/ prosim rychlo napis novu kapitolku:)krasnne pises a zaujimavo:)
Michael, neplač :(
(Agentka_M, 3. 4. 2011 12:50)