49.Kapitola-Šatňa
"Dnes je ten deň. Dnes je deň D..Dnes .." Z hotelovej chodby kumne doliehal Roseín veselý spev, ktorý ma, pravdaže, prebral zo spánku.
Okamžite som obrátila podľad na okno. Bola tma.
Aké šťastie, že som nezaspala.
Oči sa mi začali znova privierať, a moja myseľ odbočila k hladkým rukám, pôvabnej vôni, prekrásnemu úsmevu..
Približovala som sa k nemu, obímal ma, hladil ma, a ja som sa cítila ako v raji. No niekto prichádzal. Bola to Aline, a nebola sama. Vedľa nej kráčal Michaelov otec, s chladným výrazom a akýmsi papierom v ruke.
"Dnes je ten deň. Oóoo áno..dnes to príde" TRESK "Jessica! Akoto, že spíš! Okamžite vstávaj" prebehla k strane posteli na ktorej som spala, chytila ma za ruky a začala pospevovať "Who´s Bad..I´m Bad!" pustila ma a začala tancovať "The way you make me feel..Ou baby. You really turn me on. Noták, kde je tvoje nadšenie pre piesne z albumu Bad. Kde sa podelo všetko to nadšenie, čo sme si ako malé deti plánovali na takúto príležitosť. TOUR!"
Áno, bolo odomňa neetické, že som pri takejto príležitosti nebola schopná prejaviť elán.
No zaspala som len pred necelými troma hodinami. Sedela som totižto na posteli, a premýšľala.
Aj nad zvláštne vzrušujúcou chvíľkou v Michaelovej izbe, aj nad Michaelovým dnešným koncertom.
Mala som toho plnú hlavu, vždy keď som sa ponorila do úvah, ako by to bolo včera dopadlo keby som neodišla, som sa zasa preniesla do úvah ako sa budem zajtra ovládať keď uvidím Michaela, vášnivého a spoteného, spievať pieseň Bad.
Pri obidvoch polemizujúcich témach, sa mi zatočilo v hlave, a zašteklilo ma v žalúdku.
"Stále nič? Žiadna radosť? Počuj, niesi ty mŕtva?" Rose mnou začala pulzujúco mykať. Mala by som aspon otvoriť oči, lebo namňa vážne zavolá lekárov.
"Kde je Michael?"
"To je prvé čo mi povieš? Ach.." prešla pred zrkadlo a začala na seba striekať nespočetné množstvo (môjho) parfému. "Počula som ho ako v izbe telefonuje" odmlčala sa, a položila parfém späť "S nejakou Aline"
´Aline. Tá záhadná žena. Kto to, dopekla, je?´ znel mi hlas v hlave.
"Hlavu hore. Vravel jej niečo v tom zmysle, že ich stretávky sa budu konať len raz do týždňa, kôli turné" urobila dramatickú prestávku a (silene?) sa usmiala "A kôli tebe. Jessica, záleží mu na tebe. A všimla som si, ako si za zatvárila keď som povedala meno Aline. Stavim sa, že je to len nejaka ..nejaká..och jednoducho sa s ňou stretáva čisto pracovne."
"Ako vieš?"
"Myslíš, žeby bol tak primitývny a pozýval by si k sebe milenku, keď bývaš hneď vedľa? Myslíš, žeby to robil, keď mu na tebe tak záleží? Ak si to myslíš tak si slepá!"
Jej pohľad sa zdal prázny, no v hlase mala priveľa emócii.
Oči sa jej zvláštne leskli.
"Čo si obliekaš?" Automaticky som dobočila do témy, čo Rose očividne vyhovelo.
"Pametáš na tie priliehavé rifle, ktoré som si kúpila ešte pred rokom? Tak presne tie! a k ním si zoberiem.."
Nasledujúcu polhodinu sme stravili len kecami o oblečení. Hoci som občas (viac ako občas) mysľou odbočila k Michaelovi.
´Tak rada by sa som odtiaľto teraz vzdialila, a objavila v Michaelovej izbe. Tak rada by som ho objala, a ocitla sa v jeho bezpečnom a nežnom objatí..´
"Tak čo? Berieš si teda to tričko?"
_________________________________
"Fúha. Aj ty sa cítiš tak..zvláštne?" Spýtala som sa Rose, hľadiac cez okno, na rozvidnievajúcu sa oblohu. "Som nervózna"
"Teraz nieje čas na pocity" vyhŕkla "Takže. Oblečené sme, učesané sme, -navoňaná som-..Och. Špirála" pribehla k zrkadlu a bleskovo si začala zvýrazňovať riasy.
"S Johnym sa mám stretnúť na chodbe o 5 minút. Dúfam, že Michael nebude meškať. Vieš, že budeme na pódiu stáť prví? Nebude tam nikto okrem nás. Ostatní dorazia až hodinu po nás. Úžastné. Všetko mi to povedal Johny."
Na dverách zadudnelo ohlušujúce klopanie. Plamienok nádeje, že Michael uvidím už o niekoľko minút skôr, opadol hneď po druhom údere.
Nieje to on.
Vždy keď klope Michael, je to tiché a jemné búchanie. Akoby sa bál, že sa dvere po jeho dotknutí rozpadnú.
Myšlienka na jeho príťažlivú jemnosť vo všetkom čo robí, vyvolala rýchlejšie pulzovanie môjho srdca.
"Johny. Som rada, že si tu skôr. Och ani si nevieš predstaviť ako sa teším.." Rose mi naznačila aby som sa popnáhľala, vzala si svoju bundu a v Johnyho spoločnosti odkráčala na chodbu.
Prišla som za nimi len o niekoľko minút neskôr, no všetci tam už postávali.
Teda nie všetci. Len Rose, Johny a MICHAEL!
Kľúčom som otočila až na 3 krát, a uložila ho do maličkého vrecka v športovej taške.
"Ahoj" S úsmevom ma privítal Michael, a zľahka ma pohladil po ruke. Nestačil ju ani odtiahnúť, Rose už nervózne poskakovala na mieste. "Rýchlo. Poďme.. lebo sa na mieste rozkrúšim od nedočkavosti."
Všimla som si Michaelov skromný, a zároveň potešený úsmev. Spoločne sme vykročili, no pred nástupom do výťahu nás obkľúčila Michaelova ochranka. Neprekážali mi, len som pred nimi pociťovala zvláštny rešpekt.
_________________________________
Limuzína zastavila pred obrovskou budovou. Jej výška, a rozľahlosť ma zaujala natoľko, že zvláštny rozruch pred ňou som si všimla až keď prehovoril jeden z ochrankárov, ktorý zároveň sedel za volantom.
"Čakajú tu už od včera. Je ich čím ďalej tým viac. Michael, dnu by sme mali ísť radšej zadným vchodom, aby sme ich zbytočne nevyplašili"
"Pravdaže" Odpovedal milo, a uznanlivo zároveň.
Zaostrila som pohľad na (predný) vchod do budovy. Vlastne som ani zaostrovať nemusela. Desiatky fanušíkov, krčiacich sa v stanoch, sediacích na matracoch, a popíjajúcich čaje z ktorých sa parilo, sa tam hemžili ako mravce.
Jemne ma cuklo dopredu. Pohli sme sa.
"Ako si sa vyspala?"
Dvojnásobne mnou cuklo a zatriasla som hlavou. Michaelov hlas ma prebral zo zasnených úvah.
"Celkom do.." zvraštila som obočie a pokrútila hlavou "Vlastne hrozne. Nedalo sa mi zaspať. Ty si sa, dúfam, vyspal dobre." Prosebne som sa naňho zahľadela. Pociťovala som potrebu počuť, že sa vyspal dobre, že sa cíti úžastne a je plný energie.
"Ako sa to vezme. Vlastne.."
"Rýchlo. Kým sa nezačnu kopiť aj tu."
BRAVÓ. Vyrušil Michaela v (pre mňa) dôležitej odpovedi, ale čo si budem klamať? V tóne jeho hlasu som cítila, že tá odpoveď ma aj tak bohvieako nepoteší.
Všetci sme rýchlo výstupili, rýchlo nás obkľúčila ochranka, a rýchlo sme sa aj dostali dnu. Všetko to zbehlo rýchlo. NESTAŽUJEM SA!
Prechádzali sme dlhou chodbou, bočili sme, kráčali sme po schodoch. Ja s Rose, sme boli tesne za Michaelom a Johnym. Nemohla som si nevšimnúť, že sa Michael za každou zákrutou obracia a uistuje sa, či sme ešte stále tam. Keď sa naše pohľady stretli obaja sme sa rozosmiali.
Zdolali sme posledné tri schody, a odbočili doprava. Ocitli sme sa v rozľahlej, no trocha smradľavej miestnosti.
"Tu je vaša šatňa." Ozval sa urastený černoch v čiernej uniforme, z ktorého mi naskakovala husia koža. "Už vas teda necháme. Hneď za týmito dverami" prstom ukázal doľava "Je už hotové pódium. Stáči prejsť chodbou"
A vzápeti sa všetci 6? (nestihla som ich spočítať) osobný ochrancovia pobrali dverami ktorými sme sem prišli.
"Konečne sa môžem ozvať. Pre pána jána, skoro mi odumreli ústa." vyhŕkla Rose "Nenormálne sa ich bojím" Hrozivo pozrela na dvere ktorými práve odišli a rozhodila rukami "Michael. Ako to, že ťa tu snami nechali? Neboja sa, nás tu s tebou nechať?"
"Určite nie. Teda dúfam, že sa ani nemajú prečo báť."
"Nie. Neboj sa, nezdolali sme taku dlhú cestu do Tokia len kôli tomu aby sme ťa mohli zabiť." Odvetila Rose, a všetci sme vybuchli smiechom.
"Takže?.. Ideme?" Johny ukázal na dvere vľavo, a všetci sme prikívli.
Rose tento raz vykročila prvá a po boku mala Johnyho. S Michaelom sme ich následovali.
"Ešte si mi neodpovedal na moju otázku." Prihovorila som sa mu počas kráčania po chodbe, a spoločne sme si preplietli palce.
"No..nespal som." odvetil "Uvažoval som či už spíš"
"Ja som zaspala až okolo tretej. Tiež som uvažovala. Ale nad.." zasmiala som sa "včerajškom."
"Priznávam" tiež sa zasmial "Aj ja."
"Waaaaaaau" Skríkla Rose a začala ako zmyslov zbavená behať po celej dĺžke pódia. Johny si začal automaticky precvičovať choreografie, no ja som sa ani nepohla. Vyslobodila som si ruku z Michaelovej, a priložila som si ju k ústam.
Kolená sa mi zvláštne zachveli. ´Vážne stojím na pódiu, na ktorom bude dnes Michael predvádzať jeho legendárny MOONWALK?´
Na päte som sa otočila, a prudko skočila do Michaelovho náručia, ktorý sa ešte pred mojím -útokom- zvedavo obzeral všade naokolo.
"Neverím vlastným očiam" šepla som "Je to také..neuveriteľné"
Líce som mala opreté o to Michaelove, a počas obímania, som sa rozhliadala dookola. Stále som tomu neverila.
Šťastie, že ma stále pevne držal, lebo v jednej chvíli sa mi podlomili kolená. "Och prepáč."
"V poriadku." Hlavu si odtiahol, aby mi dovidel do oči, no stále ma pevne držal "Takúto by som ťa chcel vidieť stále. Usmievavu, šťastnú,.."
"A nevyspatú" Dokončila som sa obaja sme sa zasmiali.
Po zhodnotení, že máme ešte hodinu času, kým prídu ostatný, sme sa s Michaelom vybrali po schodoch pod pódium. Bol to rozľahlý priestor. Ak by som sa rozutekala na jeho koniec, celkom určite by som tam nedobehla.
Navyše, po celej dĺžke priestoru, sa do výšky vyčíňali rady sedadiel.
Z úvah, aké to je asi dlhé ma už prebral Michaelov šibalský smiech.
Neviem ako sa to zomlelo, no v zlome sekundy sme sa začali nahánať. Neobišli sme sa ani bez pádov. Vlastne som mala pocit, že padám viac ako stojím na nohách. Michael sa namne zabával.
Po dobrých pätnástich minútach som sa v predklone držala za brucho a dychčala "Chceš mi povedať, že po tomto..bu-budeš vládať vystupovať?"
"Budem vládať aj po tomto" Podskakovaním kumne docupkal, jednu ruku mi vložil pod kolená, druhu pod pazuchy a jedným ťahom som sa ocitla v jeho náručí ako princezna.
"Fííhaa. Kde je ukrytý zdroj tvojej energie?"
"Držím ho v rukách."
Reflexne som sa chcela pozrieť čo drží v rukách, no nestihla som sa ani nadýchnuť a pochopila som.
Tak ja som zdroj jeho energie?
Rukami som sa ho chytila kolo krku, a z hlboka som sa nadýchla.
"Odnesieš ma, prosím, do tvojej šatne?"
Ochotne vykročil no vzápeti spomalil a zastal. "Počkať. Mám ťa tam odniesť, alebo tam mám s tebou ísť?" Vedela som, že odpoveď pozná. No tie jeho slovné hry ma nesmierne bavili.
"Nie. Len ma tam vysadíš, odídeš a ja tam ostanem sama sedieť..poprípade si k sebe zavolám Johnyho."
Zasmial sa, a pridal do chôdze. Pred dverami zastal, opatrne ma oslobodil z jeho náručia, a vkročili sme dnu.
"Michael." Chytila som ho za golier košele a zadívala sa mu do očí "Vieš, ja sa už ďalej nevydržím na teba len pozerať, dotýkať sa ťa..a bozkávať ťa. Stále mi hovoríš niečo pekné, vieš ako ma upútať, robíš veci ktorým sa jednoducho nedá odolať. Ale ja? Teraz, keď si mi povedal to so zdrojom tvojej energie, som si uvedomila, že ja som tebe takéto niečo vlastne ešte nepovedala. Vlastne som ti nepovedala nič podobné."
Odmlčala som sa, z hlboka sa nadýchla, no stále som sa naňho dívala.
On môj pohľad opätoval, takmer neklípol očami. Zdvíhol svoje ruky, a položil si ich na moje, ktoré ešte stále zvierali golier jeho košele. Svojím dotykom mi dodal energiu.
"Chcem aby si vedel, že od chvíle čo ťa poznám, zaspávam, a zobúdzam sa s pocitom, že nežijem bezdôvodne. Cítim, že mám pre koho žiť, že je tu niekto na kom mi záleží a koho..Milujem. S týmto pocitom sa mi chce ísť ďalej a nezastavovať sa. Chce sa mi stále smiať. No nie preto, že ten, s ktorým som, je MICHAEL JACKSON - slávna popová hviezda, ale preto, že je to Michael, muž ktory ma chápe, pomáha mi a.." Hlas sa mi zlomil, no Michael sa ihneď napojil, a pokračoval.
"Konečne som okúsil, ten, premňa neznámy pocit. Vieš, netušil som ako sa cíti človek, ktorý vie a je presvedčený, že na ňom niekomu záleží. Ale teraz, vďaka tebe poznám, chuť tohto nenahraditeľného pocitu."
Obe držiace sa ruky, sa spustili k naším bokom. Zľahka sme sa usmiali. Pocítila som ostré štípanie očí, a vzápetí vlhké líca.
"Tvoj úsmev je premňa nenahraditeľný. Tak, ako aj celá ty."
"Michael. Nikdy ťa nechcem stratiť."
Spočinula som na jeho hrudi, pevne sa ho držiac. Spoločne sme si o seba opreli hlavy, a cítila som, že sa nám na naších perách pohráva príjemný úsmev.
"Už sme tu? Veľmi vám ďakujeme, milí mojí. Majte sa"
Spoza dverí sa ozval veľmi príjemný, ženský hlas.
"Mama" Hlesol Michael šťastne, a pribehol k opačnej strane šatne, aby jej pomohol otvoriť dvere.
"Michael. Synček, som taka rada že.." Zvyšok už utlmilo Michaelové plece, do ktorého si zaborila tvár. Po chvíľke sa zasa ozval jasný hlas "Prišla som skôr. Nemohla som si predsa nechať újsť tvoj.."
Pohľadom spočinula na mojej tvári (našťastie, som si hneď po tom ako otvorila dvere, utrela slzy) a usmiala sa ešte prívetivejšie. Napadlo ma, či ma pozná aj ona, kedže aj ona je na fotografii ktorú mi dal Joe. (Včera som si znova dôkladne prezrela ľudí ktorý sa na nej nachádzali. Nič, čo by objasnilo tú záhadu ma nenapadalo.)
"Mama, toto je Jessica. Už som ti ju spomínal."
"Veľmi ma teší." podala mi ruku a ja som ju s rovnakou ochotou prijala "Tiež ma veľmi teší."
Chvíľku namňa hľadela, napokon odtiahla ruku a pobozkala ma na líce. "Michael, musíš byť vážne šťastný, že máš takúto milú dievčinu."
"Som." usmial sa a Katherine ho pohladila po líci "Tak ja už pôjdem do zákuliasia k Janet. Asi som vás pri niečom vyrušila, nenechajte sa rušiť a pokračujte."
"Pozdrav Janet a povedz, že za ňou čoskoro prídeme." Odvetil milo Michael.
Potešila som sa, keď Katherine spomenula, že tu sňou prišla aj Janet. Obľúbila som si ju už pri prvom stretnutí, a navyše sme sa dlho nevideli.
V šatni sme sa nezdržali dlho. Ukázali sme smer ďalším ľuďom zo štábu, ktorý prišli aj s plnou náručou ktovieakých materiálov, hneď po Katherininom odchode.
Pódium už bolo zariadené kompletne, no vraj mikrofóny, stojany a podobné veci si nosia vždy sami.
Keď sme boli uistený, že dorazili všetci, spoločne sme sa pobrali dlhou chodbou, no zastavili sme v jej polovici. Za tú polhodinu, čo sme boli v šatni, sa zmenila na priestor plný stolíkov s koláčmi, občerstvením, a pohovkami.
Krásne.
No len čo sme zastali, som si všimla niečo so mi nešlo do hlavy.
Ako sa tam dostal Michaelov otec, keď cez šatňu neprechádzal?
Postával len o necelý meter ďalej, obzeral sa, a nervózne si žmolil ruky. Akoby na niekoho čakal.
"Konečne ste prišli." Prihovorila sa k nám Rose, čím na nás upútala všetky pohľady. Janet sa veselo usmiala, a vykročila smerom knám. No nebola jediná kto k nám kráčal.
Hneď po tom, čo sme sa s ňou krátko vyobímali, sa k nám pristavil aj Joe.
nooo
(baja-987, 4. 1. 2011 17:51)