48.Kapitola-Blúznenie
A..už chápem!" Vypočítavo som hodila aj poslednú kartu na kôpku, strácajúcu sa v objemných perinách "Ty si ma nechal vyhrať však?"
"Už som ti povedal, že som v hraní kariet strašne slabý"
"Aj tak ti neverím" Obzrela som si ho od hlavy po päty, a obe nohy, ktoré už dlhú dobu tŕpli v tureckom sede som si pred seba vystrela "Nieje možné, aby bol niekto v kartách až taký zlý"
Šibalsky sa zasmial a obe moje chodidlá zovrel v pevnom stisku "Odvolaj to lebo.."
Vykríkla som, a upadla som do nekontrolovateľného záchvatu smiechu. Michaelové dlhé a rýchle prsty šteklili obe moje nohy. Ale ako to mám odvolať? Kôli smiechu som sa mala problém nadýchnuť a nie to ešte niečo hovoriť.
ROSE
Smiech.
Krik.
A..ticho. (Žeby sa bozkávali?)
So zvláštne vlhkými očami som odtisla ucho od steny, a sadla si na Jessicinu posteľ. Čakala som u nej na Johnyho, ktorý meškal už dobrých 15 minút, no to nebolo to, čo ma trápilo úplne najviac.
Trápil ma ten zvláštny pocit v žalúdku, ktorý sa znova a znova objavoval pri vyslovení mena Michael.
Rukou som si prešla po vlasoch. Boli už suché, aj keď v porovnaní s účesom ktorý bol na mojej hlave pred hodinou sa to nedalo porovnať.
Asi si ich pôjdem natočiť, alebo len vyčesať do copu. Aj tak sa tu už Johny neukáže a.. načo by mi bol nejaky parádny účes?
Bez rozmýšľania som sa zvidla z postele, spravila si jednoduchý cop, a namierila do Michaelovej izby. Je to posledný deň pred začiatkom turné, posledný deň bez starostí a zhonu.
Zahodím všetky trápenia za hlavu a posledný deň si užijem ako najviac to pôjde.
Alebo?
S istotou môžem povedať, že takýto zvláštny, šteklivý a nepríjemný pocit v žalúdku som ešte nemala.
Hneď ako som otvorila dvere (až teraz som si uvedomila, že pred nimi nestojí ochranka od chvíle, čo sme tu prišli) som zbadala spiaci zaľúbený párik.
Jessica mala hlavu položenú na Michaelovej hrudi, nohy jej trčali dole z postele, a ruky mala obvinuté okolo jeho pásu.
Michael mal na tvári zasnený úsmev a v rukách držal Jessiciné ponožky (Aj napriek premáhaniu som sa zasmiala).
Ach..spal tak sladko.
Keby som bola na Jessicinom mieste ja, položila by som si hlavu vedľa tej jeho a bozkávala by som ho po celý čas, čo by spal.
Neviem si to predstaviť! Ja a bozkávať Michaela?
Jessica to môže robiť kedy sa jej zachce..a on jej to vždy s radosťou opätuje. Keby som nevidela aký sú zaľúbený, keby som bola bezcitná a keby som mala Jessicu a Michaela len o trocha menej rada, tak by som zapojila všetky moje zmysly a sili, a snažila by som sa ho získať.
Srdce sa mi rozbúšilo, a od prekvapenia som zatresla dverami.
Michael už neležal, ale sedel na posteli. Roztomilo sa začervenal a šeptom sa mi prihovoril "Stalo sa niečo?"
"N..nie" Vyhŕkla som "Prepá..prepáč že tu tak postávam a ..no to je jedno! Len som za vami prišla..chcela som s vami niekde zájsť ale ako vidím.."
"Áno, zaspali sme" dopomohol mi ukončiť moju dosť poskrúcanú vetu. Opatrne sa dostal z Jessicinho pevného zovretia a ponožky, ktoré ešte stále držal, položil vedľa postele k jej mikine.
"Nemali by ste spať. Dnes je posledný deň pred turné.. vieš, mali by ste si to nejako užiť"
"Jessica bola unavená" pošepkal "Mali sme balónovú vojnu" prešiel k druhej strane posteli, pomaly vytiahol perinu z pod Jessici a prikryl ju ňou. (nestačila som sa diviť jeho starostlivosťou)
"A navyše, toto je prvý krát čo sa mi podarilo zaspať cez deň."
"Takže..napokon ste si tento deň užili?"
"Áno" zažmurkal a hlas zasa pretransformoval do šeptu, no tentoraz do takého, že som ho ledva počula "Ja si užívam každý deň..keď je pri mne" Ukázal na Jessicu, ktorá akoby naschvál, práve v tej chvíli zachrápala.
"Asi tým chcela dať najavo, že súhlasí" Dodala som s úsmevom, aj keď mi na tento bolestný úsmev trebalo vynaložiť dosť síl. "Mimochodom.. platí to ešte? Budem tvoja stylistka?"
Prikívol a prešiel k stolíku so zrkadlom.
"Môžeš si to skúsiť hneď. Ak sa ti teda chce.."
Pravdepodobne mi chcel ešte niečo povedať no ako som si mohla nechať újsť takúto priležitosť? Hneď som vyhŕkla niečo, čo som nevedela identifikovať ani ja a skočila som k nemu "Takže..mám ťa nalíčiť? Alebo spraviť vlasy?"
"Je to na tebe" Posadil sa na stoličku a dôverne sa namňa zahľadel "Ale zajtra, budeš musieť zvládnuť obe veci naraz"
"Pché..to je maličkosť. Moja mama je kaderníčka..a ja sa maľujem už zopár rokov. Zarujučem, že budeš viac než spokojný. Tak a teraz.. bez slova!"
Na stolíku, o ktorý si Michael opieral lakte, bola vytvorená menšia kôpka obsahujúca všeliaké veci. Najprv som siahla po vosku na vlasy.
Tak a teraz sa pohrám s jeho kučierkami.
Každú som mu prešla voskom, čím sa krásne skučeravili, a zapečatila som to poriadnou dávkou laku. Na troch dlhých kučierkach, vysiacich cez čelo až k líciam, som si dala záležať o niečo viac.
Nenápadne som nakukla do zrkadla v ktorom sa odrážal jeho tvár. Opieral sa o lakte a mal jemne privreté oči, nepripadal mi, akoby sa ich chystal otvoriť tak som sa nahla k jeho vlasom o trocha viac a z hlboka som sa nadýchla.
"Waau"
"Vravela si niečo?"
"Nie..len som si odkašľala. Prepáč" Zainprovizovala som a pokračovala. Michael opäť privrel oči a nadobudol výzor, akoby sa sám uviedol do akéhosi tranzu.
Predstúpila som pred neho a z kôpky som vytiahla tampón. Najprv som ho odlíčila. Prekvapilo ma, že bol dosť silno namaľovaný, no trvalo mi to len chvíľku.
Bez make-upu nevizeral o nič horšie. Dokonca sa mi zdalo, že pôsobil prirodzenejšie a nevinnejšie.
Oči som mu jemne zvýraznila ceruzkou, a pletovými tienmi na oči. (Tie neboli z jeho stolíka. Vždy ich nosím vo vercku, je to jeden z mojích zvykov)
Obočie som mu prešla taktiež ceruzkou, ale o niečo jemnejšie, ako bolo u neho vo zvyku.
Na rad prišla jedna z mojích mnohých metód. Make-up som si natrela na prst (keď ho nanášam tampónom nedostane sa všade) a prechádzala ním po Michaelovích líciach. Po celý čas, mi lietali žalúdkom motýle.
Dotýkala som sa ho, takmer akoby som ho hladila a on ma v tom nechal. Sedel so zatvorenými očami a pohmkával si nejakú melódiu, myslím, že to bolo z piesne Human nature.
Najkrajší moment v mojom živote.
Už ostávajú len ústa. Nebudem prehánať, a nebudem ich príliš zvýrazňovať. Ma ich plné a sýtočervené aj bez rúžu..´ktovie ako sa bozkáva.´
Keď som v zrkadle zbadala, že sa červenám rýchlo som sklonila hlavu a dokončila ´moje dielo´.
"Tamtadadám" Zavelila som a posledný krat som mu upravila kučierky vysiace cez čelo "Prímam aj kritiku."
Zvedavo sa pozrel do zrkadla, no len na zlomok sekundy. ´Dúfam, že sa nezľakol toho, čo som zneho urobila´
S úsmevom sa namňa obrátil a pošepkal "Úžastné! No..niežeby som ja vyzeral úžastne. Ale.."
"Vyzeráš úžastne! Nie preto, že som ťa maľovala ja ale..no chápeš"
Obaja sme sa začervenali. Zrejme sa ani jednemu z nás nepodarilo vyjadriť to, čo sme pôvodne chceli.
"Kde je to kladivo?!" Ozval sa výkrik z postele, a vzápeti riadna rana. Jessica dopadla na zem a stále si mrmľala čosi o kladive.
Podľa Michaelovho výrazu v tvári, (niečo medzi ´chce sa mi strašne smiať´ a ´stalo sa jej niečo?´) som usúdila, že toto vidí po prvý raz.
Ja som sa na takéto niečo úplne zvyknutá. Jessica blúzni už od svojích detských čias.
Jessica
Stále som mala pocit, že potrebujem kladivo!
Až keď sa moje oči, po treťom zaklipkaní, poriadne otvorili, zistila som, že sa namňa uperajú dve dosť pobavené pohľady. Pomaly ma opúšťala chuť na kladivo, ktorú vystriedala chcuť prepadnúť sa pod zem.
Toto je prvý krát, čo ma Michael videl blúzniť. Robím to už dosť dlho, no šťastie stálo primne, že sa mi to doteraz v Michaelovej spoločnosti ešte nestalo.
"Takže kladivo? Naposledy to bolo Michaelové spodné prádlo" Pristúpila kumne pobavená Rose a podala mi pomocnú ruku. (Teraz by sa mi to kladivo zišlo naozaj! Prečo, pre pána jána, spomenula to spodné prádlo? Bolo to v dobre, keď bol Michael iba platonicka láska)
"Ale myslím, že o tom už nemusíš len snivať..alebo?" Spýtavo sa pozrela namňa a na Michaela. Ten sa zasa pozrel namňa, ja naňho a na Rose. Chcela sa tým opýtať..či sme spolu..už spali?
"Ehm" Vytackala som zo seba a po pustení Roseinej ruky som sa bezpečne usadila na posteľ. Michael asi pochopil, že som ešte v štádiu, kedy mi je ťažké vysloviť súvislú vetu a ..v štádiu v ktorom ešte stále potrebujem to kladivo!
"Zatiaľ ma o ňu nepožiadala..al.."
Rose mu skočila do reči, čím ho, myslím, zachránila "Buď rád. Každá druhá fanúšička by ti tvoju spodnú bielizeň počas tvojho spánku kradla ..však JESSICA?" a venovala mi veľavýznamný pohľad. Doparoma..! Viem k čomu tým mierila.
"Rose.. prosím ťa. Môžeš odísť? Alebo si mám vážne zohnať to kladivo?"
"Už idem.."
"To..len sme si tak plánovali, čo by sme robili keby sme mali príležitosť byť s tebou..Boli sme ešte v puberte. Veď vieš" Priznala som sa mu, k Roseiným slovám ´Kradnúť Michaelovú bielizeň´, keď sme sedeli na zemi, prikrutými hrubými dekmi.
"Zajtra, cestou na koncert, sa radšej zastavím v obchode s bespečnostnými kladkami" rukou pohladkal políčku pri posteli "vieš, istota je istota"
Týmto jeho humorom si vyslúžil poriadnú ranu vankúšom do hlavy. Ako som mohla predpokladať, zasa som vyplašila to ´dieťa´ v jeho vnútri a spustila sa vankúšova vojna.
Krajšiu bodku za dňom si neviem predstaviť.
Keď sme sa po hodinovom (priateľskom) zápase ukľudnili, usúdili sme, že je najvyšší čas ísť spať, pred zajtrajším náročným dňom.
"Držím ti palce! Bude to bombastická show!" Objala som ho a pobozkala na líce. Chystala som sa výsť z izby, no v momente keď som siahla po kľučke, ma chytil za ruku.
"Ďakujem"
Kto by povedal, že vanúšova vojna nakoniec nebola bodka za dňom? A kto by povedal, že existuje aj krajšia?
Naše pohľady sa začali priťahovať a priťahovať, až sme spočinuli telo na tele, ústa na ústach.
Srdce sa mi neopísateľne rozbúchalo, keď sa v zlome jednej sekundy, udiali spoločne tri krásne veci.
Moja ruka, sa mimovoľne skĺzla až po úroveň Michaelovích zadných vreciek, jeho prsty ma počas bozkávania príjemne šteklili na líci, a pomaličky, nevnímajúc, sme sa začali približovať k posteli.
Keď som si uvedomila, že ďalej sa nedostaneme, -moja noha sa už totiž celá dotýkala kraja postele- sme sa s Michaelom spoločne odtiahli.
"Nemali by sme.." Povedal váhavo.
"Nie..zajtra je ťažký deň" Súhlasila som.
"A..nemali by sme sa ponáhľať"
"Nie. Už radšej pôjdem"
Chcela som sa pohnúť, no mojím nohám sa nejako nechcelo.
´Noták! Jessica!´
Ale ani Michael nevyzeral veľmi presvedčivo keď hovoril "Nemali by sme.."
Napokon som sa pohla a v dverách som sa ešte raz obzrela, aby som uvidela ten jeho krásny úsmev.
Komentáre
Prehľad komentárov
Oooooch ja nemam sloooov:*to je nadherne,a ten koniec no no coment:)
supeeer :)
(sofi8888, 29. 12. 2010 10:48)krasne a najviacej sa mi paci ked sa to skonci v tom najlepsom a ja sa tesim na dalsiu kapitolku :) to sa mi paci a vsetko je to dokonale takze super :)
:))
(Katra, 31. 12. 2010 15:49)