47.Kapitola-Balóny
Po dožutí posledného sústa cestovín, som nevládne položila vidličku na poloprázdny tanier. Michael ešte stále bojoval s neskrotnou špagetou, ktorú si už pár krát napichol na vidličku, no vzápeti, keď si ju priložil k ústam, mu skĺzla späť do taniera.
Po mojom naliehaní sme obedovali v jeho izbe. Trval totiž natom, že ma chce vziať do reštaurácie, no vedela som, že on sám na takéto veci nieje. Nemusela som ho dlho presviedčať, že pohodlnejšie (aj napriek tomu, že taniere sme mali položené na kolenách a sedeli sme na gauči pod oknom) a bezpečnejšie to bude tu.
Musím spomenúť aj to, že tak dlho ako teraz, som nejedla ešte nikdy. S Michaelom sa to totiž nedalo. Vždy sa bolo o čom rozprávať, a na jedenie nebolo pomedzi naše debaty čas. Dojedli sme až po dobrej hodine, a to nepočítam naše malé záchavty smiechu.
Dozvedela som sa aj to, že jeho mama Katherine je už hodnú chvíľku mimo Tokia, vlastne tu nieje od prvého dňa čo sem prišla. Kôli nejakým vybavovačkám. Zmienil mi aj to, že sa sňou stretneme až v Yokahame. To je naša ďalšia zastávka. Nebudeme cestovať veľmi dlho, Tokio aj Yokahama sú v Japonsku, no Michael usúdil, že výhodnejšie bude keď jeho mama dorazí rovno tam aby nemusela cestovať zbytočne na 2krát.
Neskutočne som sa tešila na moment, keď si sňou podám ruku. Mám pred ňou veľký rešpekt. Z Michaela vychovala slušného, láskaveho.. jednoducho správneho chlapa, a myslím, že takto vychovala aj jej ostatné deti navzdor sporám ktorým museli čeliť.
"Konečne" Zamrmľal Michael a víťazoslávne spolkol -neskrotiteľnú špagetu- "Ešte chvíľu, a bol by som prisahal, že je začarovaná"
Na perách sa mi zjavil úsmev no viac som toho nezmohla. Bola som taka prejedená, že som sa nevládala ani napiť. "Do večera.. už nechcem .. vidieť žiadne jedlo" Vytackala som zo seba súvislú vetu a Michael mi zhovievavo prikívol "Súhlasím stebou" Rukou, v ktorej nič nedržal si poťapkal po bruchu a postavil sa "Môžem?" Z rúk mi zobral tanier a položil ho na stolík, na ktorom ho nám pred hodinkou doniesli. Spolu s taniermi na kolieskový stolík položil aj hotovosť. Vedela som, že strava v hoteli sa neplatí, je totiž pripočítana k cene hotelu no u Michaela bolo takéto niečo úplne normálne.
Ruku som strčila do môjho vrecka a začala som sa v ňom prehrabovať. Vytiahla som len pár drobných, no cítila by som sa nanajvýš trápne keby som sa len prizerala ako Michael platí aj môj obed. Kým si vyzliekal košeľu, nenápadne som na stolík čakajúci pri dverách položila aj môj podiel, tak, aby si to Michael nevšimol. Určite by protestoval.
Uuuuuuuh.
Michael bez košeli. Takýto pohľad sa mi nenskytuje často. Len zriedkavo ho vidím bez niečoho, čo by mu zakrívalo ruky, no tentoraz to bolo o niečo zvláštnejšie. Okom som švihla po jeho nohaviciach na ktorých mal rozopnutý gombík. Musela som si dosť silno zakusnúť do jazyka, aby som kôli bolesti prestala myslieť na -zvláštne veci- Zo skryne vytiahol dalšiu, čistú, žltú košeľu (tú orandžovú mu zašpinila -neskrotiteľná špageta-) a obliekol si ju. Keď si zapol aj gombík na nohaviciach, niečo vomne skleslo (snažila som sa presvedčiť sama seba, že sa mi to iba zdá).
Rýchlo, kým si nevšimol ako zhypnotizovane naňho hľadím, som zrak presmerovala inam. Vtom mi skrsol bláznivý nápad, aj keď mi moje preplnené brucho našepkávalo ´nie´.
"Michael?" Potmehútsky som sa zasmiala "Nemáš tu balóny?"
"Áno. Prečo sa pý.. počkať" na tvári sa mu zjavil dosť udivený výraz "Ty chceš snáď?" Hlavou kývol v smere kúpeľne a potom okna.
"Že sa ešte pýtaš. Touto činnosťou sa viem zabaviť aj na niekoľko hodín.. Rose by ti o tom vedela rozprávať." Rozhliadla som sa okolo seba "Tak čo ? Ideme nato ?"
"Ty si.. prosto dokonalá" Ešte stále udivený, no s úsmevom, odkráčal k jeho skryni a z vrecka nohavíc vytiahol farebný balíček, z ktorého následovne vytiahol 5 balónov "Od ukončenia Victory tour, som neveril, že si ešte s niekým zahrám ´balónovú vojnu´"
"Ja som zasa neverila, že si ju zahrám s Michaelom Jacksonom"
So smiechom sme prešli do kúpeľne a ponapĺňali všetkých 5 balónov. Trocha nám to trvalo, lebo naplňovanie mala vžd na starosti Rose. U Michaela to bolo podobné, vždy sa šetril na to najlepšie - zhadzovanie balónov z okna. Naplňovanie mali na starosti jeho bratia.
Kým sme všetky dôkladne napúštali vodou, boli sme premočenejší ako po spŕške dažďa (nebolo to len našou neskúsenosťou, no aj Michaelovou detskosťou. Pripadalo mu nanajvýš smiešne, keď som sa chystala zauzliť balón plný vody, a on ho plnou silou stlačil, aby mi vybuchol do tváre)
"Ber to z tej lepšej stránky. Dnes sa už nemusíš kúpať" Uťahoval si zomňa, keď sme postávali pri okne.
Balón, ktorý som práve držala v ruke, som mimovoľne rozpučila na Michaelovej hlave "Aspon niesom sama, ktorá sa dnes nebude kúpať" Vysúkala som zo seba pomedzi smiech, no Michael sa len tak nevzdal. Prebehol k posteli, najväčší vankúš si priložil pred hlavu, a obe balóny podskakujúce v jeho rukách hodil mojím smerom. Jednému som sa šikovne uhla no druhý ma trafil priamo do brucha.
Čudovala som sa, že ľudia ubytovaný vedľa nás neprotestujú. Smiali sme sa tak nahlas, až som mala strach, že sa Michael zajtra zobudí bez hlasu a na koncerte neodspieva ani jedinú pieseň.
"Posledný balónik" zaváhala som "Aspon ten by sme mali využiť tak, ako sme to mali pôvodne v pláne"
Michael prikívol a držiac sa za brucho (smial sa tak dlho a nahlas, až ho chytila svalovica) ho vzal do ruky a postavil sa k oknu. Všetky zvyšne balóny sme minuli na seba, čo bolo aj vidieť. Keby niekto vošiel do našej izby, celkom určite by sa nás opýtal, prečo sme sa sprchovali oblečení.
"Tak spoločne" Z okna vystrčil ruku, v ktorej zvieral malý balónik s veľkým obsahom, a ja som mu ju následovne chytila. "Tri..dva..pripravená?"
Nedočkavo som prikívla.
"Jedna!" Vyhŕkli sme spoločne a zhodili balón z desivej výšky. Michael sa z okna naklonil bez váhania, no ja som tak spravila, až keď som sa ho pochytala všetkými mojími končatinami.
Po pár sekundách sme už dovideli len na malý červený fliačik.
"Čo myslíš.. zasiahol niekoho?" Vzrušene sa ma opýtal Michael "Lepšie by to bolo, keby sme boli ubytovaný nižšie. Tie nazlostené výkriky a prekvapené výrazy ľudí stoja vážne zato!" Šťastne, akoby prave vyhral poukaz do DisneyLandu na celý rok, vystrelil päsťou do vzduchu.
"Ostáva nám už len dúfať" Zasmiala som sa a prešla k premočenej posteli "No horšie ako my, natom určite nebude. Mali by sme sa prezliesť"
"Už tretia košeľa za tento deň" Žmurkol, a otvoril škryňu. Chvíľku váhal no napokon z nej vytiahol mikinu. ´Vidím dobre? Mikinu?´
Nechcela som ďalej len mĺčky postávať a sledovať ho (keby som bola neviditeľná, touto činnosťou by som strávila celkom určite aj celý deň) tak sa prešla k dverám "Ochvíľku som späť.. len na seba dám niečo suché" Hodila som po ňom očkom, práve si dával dole košeľu a na moje slová prikívol. "Čakám ťa"
No nestihla som ani vykročiť z dverí a už som aj vracala späť s červenými lícami "Ehm.. mám menší problém" Vzdychla som si "Rose šla totiž do mesta, a samozrejme, brala aj moje kľúče od izby"
Všimla som si, že Michaelovi krčilo ústa do smiechu, no nepodľahol tomu. Ani sa mu nečudujem, vravel, že ešte nikdy sa nenasmial toľko ako dnes, a že má príšernú svalovku.
"Ale ona má svoju izbu, nie? Prečo.." zaostril pohľad a milo sa usmial "Aha, už viem. Ešte stále predstiera, že je ubytovaná v tvojej izbe?"
"Áno. Ešte stále! Veril by si tomu?" Pokrútila som hlavou a zadrkotala zubami. Nie od hnevu, ale od zimy ktorú zapríčiňovalo moje mokré oblečenie. Nestihla som sa Michaela ani opýtať, prečo sa neprezlieka do mikiny ktorú drží už pár minút v ruke, a pribehol kumne s uterákom.
"Choď do kúpelne.. počkaj" Odskočil k skryni a vytiahol z nej čosi ružové "A obleč si toto, je v tom teplo.. počkaj" zasa odskočil k skryni no tento raz už so smiechom. Človek by si pomyslel, že si Michael niečo vypil. Neprestajne sa smial. (MILUJEM TO!) "A tu máš nohavice s ponožkami. Prezlečieš sa v kúpelni a ja tu?"
"V poriadku ale.. gaťky by sa nenašli?" Obaja sme sa rozosmiali. Skôr, akoby sa náš smiech začal meniť v ďalší, nekontrolovateľný, záchvat smiechu som vhúpla do kúpeľne. Aj po tom, čo som zavrela dvere som ešte chvíľku počula ten krásny a jemný smiech.
Do paroma.
Precitla som, keď mi všetko jeho oblečenie popadalo z rúk. Asi som sa priveľmi započúvala.
Pomaly som si dala zo seba všetko mokré dole (až na spodne prádlo) a obliekla som si Michaelov sveter. Bol roztomilo ružový a príjemne teplý. Keď som si ho prevliekala cez hlavu, zacítila som niečo sladšie ako vôňu jahôd a sviežejšie ako mentol.
Natiahla som si ho, a golier som si privinula k tvári. Ach ta jeho dokonalá vôňa.. jeho šatník musí byť v raji.
No keď som zbadala môj odraz v zrkadle, prišlo mi smešno a zároveň sa mi v mysli vynorili spomienky. Presne si pamätám, kedy som ho na Michaelovi videla. Bolo to v lietadle, áno.
Ešte raz som si prečítala nápis na svetri "Babičkin najmilší vnúčik" a bleskovo som si obliekla aj ostatné veci. (Niečo medzi nohavicami a teplákmi, a biele ponožky)
Chcela som si ešte pár krát prejsť oči špirálou, no z izby som započula akýsi zvláštny buchot. Ihneď som vyšla.
"Mňa snáď .. mňa.. porazí!" Kričala Rose "Jessica potrebujem pomoc! Práve som sa vracala od kaderničky keď v tom" Z hlboka sa nadýchla a celá červená pokračovala "Keď v tom.. nejaký pojašený idiot vyhodil z hotelového okna balón z vodou. Povedzte mi.. čo za pubertálne decká tu bývaju? Jessica.. moje vlasy su.. su mokré. Celý môj 20 eurový účes je v .."
Príšerne sa zatvárila, akoby práve prehltla chameleóna, a prstom ukázala na Michaelovú mokrú posteľ, na jeho premočenú košeľu ktorú držal v ruke (mikinu mal už na sebe, bol v nej strašne rozkošný) a na naše mokré vlasy "Zdá sa mi to alebo.. alebo.." Jej červená tvár nadobudla ešte sýtejší odtieň a s treskotom vybehla z izby.
Hneď ako sa dvere zabúchli rozosmiali sme sa na plné hrdlo "To vážne stalo zato!" predsedila som "O niekoľko minút ju to prejde"
Komentáre
Prehľad komentárov
no tak toto ma dostalo..chudera rose to schytala vŕŕŕ :D:D:D
Jaaaaaj :D skvelé
(sofi8888, 11. 12. 2010 20:53)
Ešte chvíľu, a bol by som prisahal, že je začarovaná" :D:D:D
:-D
(Katra, 19. 11. 2010 9:25)To je uzasne,krasne,zabavne,atd.Uzasna kapitolka.Sikovno pokracovanie:-)
ulik15
(ulik15, 18. 11. 2010 19:56)jejjjjjjeoooooooooo fajnucka ešte su krasne tie kapitoly velmi velmi och proším dalsu
=D......
(baja-987, 16. 11. 2010 19:00)woow suoper táto kapitolak je taká Funny and Sweet super teším sa na ďalšiu
balon
(adulienka303, 10. 1. 2011 16:21)