41.Kapitola-Aline
Hlavou mi behalo snáď tisíc veci naraz. Mám začať hrať chorú ? Alebo sa mám radšej príšerne kopnúť do nohy a predstierať že je zlomená ?
No moje telo konalo proti mysli, zatiaľ čo sa Michael prihováral Joeovi, pristúpila som k ním a podala mu ruku, len sme si nimi navzájom potriasli, keďže zoznámení sme už boli.
Sama som netušila čo bude následonať no Joe to mal očividne premyslené ..
"Michael nechaj nás o samote" Povedal drsným a odpudivím tonom, Michael sklonil hlavu a vyšiel z izby von, akoby si už dlho plánoval kam zamieri keď sa vyskitne táto chvíľka.
No čo bolo najhoršie, ocitla som sa s jeho otcom, celkom sama v jednej izbe (S mojím pyžamom na ktorom stála Michaelová fotografia)
"Prejdem rovno k veci" Odkašľal si a pokračoval "Nechcem ťa miešať do zaležitostí tvojho otca a mňa, ale nedal mi na výber"
"Vy ste sa poznali?" Vyklzlo zomňa ..
"Či sme sa poznali?" Pohrdajúco sa zasmial a prešľapol z jednej nohy na druhú "Boli sme si ako bratia, Katherine a tvoja matka si boli ako sestry .."
"Prosím ? .. m-moja mama?"
Prikívol a podišiel k dverám "Nemám veľa času, chcel som len aby si odkázala otcovi, že sa predomnou nebude schovávať večne. A tiež mu odkáž že ty a ja sme sa už zoznámili"
"Prosím povedzte mi niečo o mojej mame.." Odhodlala som sa na túto prosbu ..
"Všetko má svoj čas" Sebavedome sa usmial a pootvoril dvere "Tešilo ma" ..
Ostala som tam stáť ako zmyslovzbavená. Ničomu, ale absolútne ničomu som nechápala. Myslela som si že náš rozhovor dopadne úplne inak, žeby ma zháňal len preto aby som otcovi odkázala ten šmiešne kráty odaz ? ..
"Prepáč že som ťa tu nechal" Prihovoril sa mi Michael so sklopenou hlavou "Celý čas som stál tu na chodbe, si v poriadku?"
"Áno ja len, som zmetená .. dokonca ešte viac ako som bola doteraz"
"Prečo ?"
Michael sa tváril veľmi previnilo, sadol si na posteľ a ja som mu sadla na kolená. Nevedela som ako mu to všetko vysvetliť ..
"Niekedy mám pociť že žijem v jednom veľkom telezínom seriali, všetko je to tu tak pozamotávané"
"Viem ako to myslíš, ale všetko čo sa deje, sa deje z nejakého dôvodu"
"Vieš, v deň keď sme sa stretli sa mi zmenil život. Čo by sa dialo teraz keby sme na seba mi dvaja nenatrafili?"
"Bol by som sám, opustený, ale ty by si nemala problémy"
"Hlúpsť !" Pokrútila som hlavou a priložila si pery na jeho krk. Zasa som pocítila túžbu pobozkať ho, alebo sa ho len večne dotýkať a nepustiť ho. Spoločne sme klesli na poseľ a ležali na sebe, bolo to niečo očarujúce. Strávili sme takmer 2 hodiny rozprávaním sa o tom čo by bolo ak by sme sa nespoznali, aký bol náš život do toho osudného dňa a či veríme v osud. V každej jednej teme sme si dokonale rozumeli, mohla som mu rozprávať o mojích problémoch aj hodinu bez prestávky a on nadchnuto počúval a prikivoval, jednoducho dnes som pochopila že premňa nieje len osoba s ktorou by som strávaila zvyšok svojho života, ale že ho potrebujem aj ako psychickú oporu.
Ležala som naňom dosť dlhú dobu, no aj po mojom naliehaní že niesom najľahšia, a že podomnou dlho nevydrží ma z neho nepustil preč. Potom som už neprotestovala, vlastne som naňom takto chcela ležať už navždy.
Z hlavy mi vyprchali všetky problémy a stratosi, nechávala som sa unášať len jeho čistým hlasom, a občas som si utrela slzy dojatia ktoré mi kvapkali na líce kôli Michaelovím slovám. Keď začal hovoriť o deťoch a o tom ako niektoré trpia, myslím žeby sa ani ten najbezcitnejší človek neovládol ..
----------------------------------------------------
"M-mala by som už ísť" Dostala som zo seba cez hlboke zívanie "Je už pol štvrtej, a som unavená akoby som nespala celú večnosť"
"Pol štvrtej?" Opýtal sa Michael neveriacky "S tebou plynie čas neuveriteľne rýchlo. Tak si choď pospať.." Dodal a krásne sa usmial. Tackavo som sa postavila z Michaelovho teplého tela a pretrela som si oči. Takáto unavená som nebola už takmer 5 rokov, odvtedy čo otec havaroval a ja som prebdela celé 3 noci.
"Tak teda dobrú noc" Trocha som sa pousmiala kedže slnko už bolo takmer na obzore a my sme sa chystali ísť spať .. Michael mi dal pusu na líce a odprevadil ma až k dverám mojej izby, nevedela som prečo, no čím dlhšie budem v jeho spoločnosti tým lepšie ..
Keď som otvorila dvere na izbe, namiesto očakávaného kľudu, ticha a veľkej prázdnej postele som sa dočkala dosť udivujúceho pohľadu. Rose sa na mojej posteľi (Nechápem prečo nebola vo svojej izbe) oblizovala s neznámym mužom.
´Ignorujú ma alebo su tak pohltení do bozkávania že nepočuju moje odkašliavanie si?´
Ale zaujímalo by ma kto je ten mladík keď je Rose z neho dosť mimo, čo je prekvapujúce. Ona si chlapcov vybera obzvlášť pozorne a musí ich poznať určitú dobu aby si snimi začala..
"Prepáčte, neruším ?" Ozvala som sa napokon, keď mi už bolo viac do smiechu ako do kriku ..
"Och, Jess, ja .. ehm" Rose sa od neho ihneď odlepila, no on namňa vyvalil oči ako keby som mu práve ukradla obed .. "Jessi, netušila som že prídeš.. mala si mi o tom dopredu povedať ..ehm"
Žmurkla namňa tak silno až som mala pocit že ma na tvári viac vrások ako na očiach mihalníc .. Ale prečo žmurkla ? A prečo by som jej mala vopred oznámiť príchod do mojej vlastnej izby ? .. Keby som tak tušila o čo tu ide ..
"Chápem že .. že, že sa radi bozkávate" Akú hlúposť som povedala, som si uvedomila až po jej vyslovení "Ale, prečo v mojej i.."
"Chceš povedať prečo na tvojej perine ktorú si mi požičiala? Ospravedlňujem sa.. hneď zajtra ti ju vrátim. Len nás, prosím, nechaj v MOJEJ izbe osamote" Slovo v MOJEJ vyslovila tak dôrazne až mi zacinkalo v ušiach. No pochopila som že sa snaží zahrať že tá izba patrí jej, aj keď netuším prečo ..
"Prepáčte že som vás vyrušila, a že som neprávom vnikla do izby ktorá nieje moja .." Vkročila som späť na chodbu a potichu zavrela dvere "A teraz si asi pospím na chodbe"
Ruky som si prekrížila na hrudi, a celou váhou som sa oprela o stenu. Dúfala som že nepôsobím ako spiaca obluda, kedže som mala oči zatvorené a vlasy dosť dlhú dobu nečesané.. Ale nechcela som Michaela zasa rušiť a obťažovať mojími, alebo skôr Roseinými problémami. Zajtra ma dalšie skušky a ktovie čo ešte ...
______________________________
"Pre pánajána, už je takmer pol 9 .. Aáááách"
Zobudila som sa navýkrik nejakej neznámej ženy, ktorá namňa civela ako na zjavenie. Zrejme sa ma zľakla .. "Prepáčte, asi som zaspala" Ospravedlňovala som sa v smiechu, predstavila som si ako som musela pôsobiť. Som ubytovaná v jednom z najluxusnejších hoteloch a ja spím postojačky na chodbe ..
"To niš, to niš .. pchepášte že som vchás zobudila"
Aký nezvyčajný francúzsky prízvuk, to bolo prvé čo som si všimla. No to že sa práve chystá zaklopať na Michaelovú izbu som si všimla až teraz. Radšej som sa neozívala, len som pozorovala čo sa stane.
Ustúpila som o krok dozadu, až som sa oprela o dvere mojej vlastnej izby. Trocha zárubne z dverí zakrívala čiastočku môjho tela, nechcela som aby si ma tu Michael všimol.. ako by som mu to všetko vysvetľovala v prítomnosti tejto slečny ?
"Aline, myslel som že už neprídete. Vítam vás"
"Pchosím, pchosím, nevykajme shi, Ja som Aline. Tešhí ma Michael"
"Aj mňa teší, tak teda Aline poď dnu.."
Dvere sa zacvakli, no zároveň cvaklo aj mnou .. Jasné že nebudem načúvať ani nič podobné, ale kto je tá žena?
aline
(adulienka303, 29. 12. 2010 17:35)