36.Kapitola-Bulvár
"Rose ja ťa .. ja ťa .. prečo si mi o tomto nič nepovedala ?! A ty Michael !" Môj ukazovák spočinul na Michaelovej hrudi "S tebou si to ešte vyriešim" No ani to náhle prekvapenie, šok, radosť a všetky tie výriace sa emocie v mojom vnútri mi nezobrali úsmev z tváre.Vidieť pred sebou vysmiatú Rose a žmurkajúceho Michaela .. to bolo to, čo som potrebovala. „Pôjdeme?“ Zdvorilo sa opýtal Michael .. „Kde chcete zasa ísť ? Myslela som že ..“ „Ty predsa pôjdeš snami, čo myslíš že som tu prišla len tak pre nič za nič?“ Rose veľavýznamne žmurkla na Michaela, čím mu pravdepodobne niečo naznačila, vklzla do mojej izby a pevne zabúchla dvere „Tak, a teraz, kým Michael niečo vybaví, sa ty pekne krásne vyšvihneš“ „Čo vybavuje ? Prečo vyšvihnúť ? A ako ..“ „Otázky tu kladiem ja, takže .. však si si so sebou zobrala tie tvoje krásne slávnostné šaty?“ Rose sa namňa zahľadela skôr prosebne ako spýtavo.Vždy sa jej dalo veriť, Michaelovi som tiež dôverovala.A prekvapenia milujem .. myslím že je čas zahodiť všetky obavy, otázky, výčitky a starosti za hlavu.Komu môžem dôverovať viac ako im dvom ?.. „Ano mám ich tu, ale predsa si si ich už raz skúšala a nesedeli ti ..“ „Och, tebe sa dnes snáď pozastavil rozum? Prečo musím byť stále ja tá rozumnejšia.Tie šaty si oblečieš ty!“ Samozrejme som jej za tu jej hlúpu poznámku udelila riadny štúchanec do rebier.Po menšom súboji (Jasné že bol len zo žartu) sme spoločne nakúkli do skrine.3 krát väčšej ako my .. zo všetkých desiatich políčok bola mojími vecami zaplnena len jedina, áno bol to smiešny, až trápny pohľad ale to mi bolo jedno .. Rose nemusela dlho hľadať a podala mi do rúk šaty „Obleč si ich, a NECHCEM počuť žiadne výhovorky že ti nesedia !“ Ako už bolo zvykom, pri pohľade do zrkadla na priliehavé a krátke šaty som si neodpustila slova ako „Trápne, príliš zvodné, nad mieru obtiahnuté ..“ A kopu iných poznámok, pretože to bola čistá pravda.Rose mi ako vždy protirečila, tak som jej (nedobrovoľne a naposledy) vyhovela. To už nevravím o tom ako ma prehnane nalíčila.No ona nato mala úplne odlišný názor. „Pozri aká si krásna, Michael z teba bude paf“ „Hmm.. ked predomnou neutečie s myšlienkou, že naňho vypustili šaša v šatách“ „Pozri, Michael si ťanevybral len tak.Si milá, máš niečo do seba a si pekná.Vieš si predstaviť koľko dievčat ti v tejto chvíli závidí ?“ „Sotva, ved nikto o našom vzťahuje nevie“
Rose sa ironycky zasmiala a vytiahla z vrecka nohavíc malý papierik, bol celkom požmolený a tak trocha trvalo kým ho vyrovnala „Vedela som že to mám brať zo sebou, poznám ťa viac ako si myslíš.Však si posledný týždeň ani nezazrela do bulvárnych časopisov?Tak a tu som ti z jedného, môjho obľubeného, vytrhla stránku ktorá by ťa mohla zaujímať“ „Ako môžeš bulvárny časopis nazvať ´môj obľúbený´?“ Krútiac hlavou som prebrala z jej rúk kúsok papiera a trocha som ho narovnala ..
„-Kauza- Jackson zvádzač pouličných dievčat ? Naše spoľahlivé zdroje aj tento raz vypátrali slávnu hviezdu Michaela Jacksona pri nekalých činnostiach.Tentoraz sa zameral na pouličné dievča ktoré pravdepodobne vydiera aby došlo k se..“
Dalej som čítať nemohla, bránila mi v tom bolesť prameniaca zo srdca.Roztrhala som ten kus papiera na ktorom bola okrem všetkého aj fotka kde ma Michael obíma .. „Toto nemôže v žiadnom prípade vidieť“ „Máš ten pocit že sa mu to chystám strčiť do ruky? ..“ Nedbalo som pokrútila hlavou a vyšla z kúpelne „A kde vlastne je?“ „Niečo vybavuje, sama neviem čo .. ale teraz ked si už hotová ho môžeme ísť pohľadať.Čo ty nato?“
Z izby sme zamierili rovno doprava, k Michaelovím dverám.Obom nám odľahlo keď sme za dverami počuli hlas, no neznelo to ako rozhovor.Skôr ako spev .. „No jasné, kopla ho tá umelecká múza“ Skonštatovala Rose „Ale ak s tým okamžite neprestane, a my zmeškáme tak ho kopnem ja“ Skôr ako som ju stihla zastaviť a navrhnúť jej, aby sme za dverami trocha ponačúvali (áno zasa sa vomne prebudil môj zlozvyk) tak vtrhla dnu a nebezpečne prižmúrila oči „Ty nechávaš čakať dámy?“ Michael očervenal viac ako kedykoľvek a bleskovo vypol tú čudnú vecičku do ktorej pred malou chvíľou spieval. „Ospravedlňujem sa, dostal som inšpiráciu, viete ako to chodí“ „To teda nevieme“ Ozvala som sa, a Michael si akoby až teraz všimol že aj ja stojím v jeho izbe.Po dlhšej odmlke sa Michaelovsky usmial a stále zomňa nespúšťal oči „A mám to, The Wy You Make Me Feel“ Ešte niečo zašepkal do tej malej vecičky no nezdržiaval sa (Pri pohľade na naštvanú Rose by sa nezdržiaval asi nik) .. Človek by si pomyslel že na dnešok bolo už prekvapení priveľa.No môj osud nepozná žiadne hranice, len čo sme vyšli z výťahu naskytol sa mi pohľad ktorý vomne vyvolal zvláštny pocit.Áno, stála som len pár metrov od Michaelovho otca .. „Jessica poď, pôjdeme druhými dverami ..“ Ozval sa rozpačitý Michael a nastrčil mi ruku, aby som sa ho chytila, no pokrútila som hlavou „Som hlúpa však?“ Zhlboka som sa nadýchla a smerovala som priamo k jeho otcovi.Nemala som žiadne zábrany, chcela som to ! Chcela som aby si ma všimol .. ale čo spraví potom ? Vynadá mi pre niečo ? Vyhreší ma alebo sa mi vysmeje ? ... Delil ma od neho necelý meter ked som za sebou začula kroky.. „Jessi neviem o čo tu ide ale ..“ Rose ma k sebe jedným ťahom otočila a pevne ma chytila „Nestihneme to ak sa ešte niečo zomelie“ Mihom oka som zazrela Joea ktorý si nás ešte stále nevšimol napriek malej vzdialenosti ktorá nás od neho delila. Rozhodnúť som sa musela rýchlo, práve sa otáčal smerom k dverám.Ale Rose prišla až sem kôli mne .. a teraz niečo chystá, nemala by som ju nechávať čakať.. „Okej, tak poďme“ Bola by som zaprisahala že si Michael od úľavy vydýchol. Vyšli sme teda zadným vchodom kde nás „Milo“ uvýtali paparazzi.Prvé čo mi napadlo bolo –Ako sa dozvedeli že sme tu, a že sa práve dnes niekde chystáme?- No prv než by sa niekoho z nás stihli opýtať nejakú hlúpu a bolestivú otázku, z každej strany nás obkolesili ochrankári.Ach koľké šťastie.
Po necelej polhodinke jazdy v limuzíne sme konečne vystúpili.Počula som len nejakú hudbu.Nevidela som nič.Jasné že rose zasa dostala jeden z tých jej hlúpych nápadov a uviazala mi oči, Michael s tým súhlasil.Dokonca sa na tom zabával .. Keď som nešikovne vytiahla jednu nohu z limuzíny, pocítila som nežný dotyk kolo môjho pásu.Vedela som že to nemôže byť nikto iný ako Michael.Jeho dotyk je jednoducho iný ako dotyk každého iného. Neisto som sa kolísala zo strany na stranu tak som sa radšej chytila aj ja jeho. Tmu ktorú som doposiaľ videla prekryla ešte väčšia tma.Zrejme nás zasa obkolesila Michaelová ochranka .. „Tak Jessica“ Začala Rose „Iste si pamätáš kde sme sa po prvý krát stretli s Michaelom.Obaja vieme ako to miesto miluješ, tak sme dostali menší nápad.Dúfam že si to tu dnes užiješ“ Konečne sa mi šatka na očiach uvoľnila a následne mi sklzla po tvári až spadla na zem.Pohľad som zdvihla nahor, nevedela som koho mám objať skôr.Doširoka som sa usmievala a krútila hlavou „DisneyLand“ Zvískla som a vzápeti na oboch skríkla „Tak načo ešte čakáte?“
Po dvoch hodinách strávených kolotočovaním a nakupovaním sladkostí sme boli poriadne unavený.Pomalým krokom sme chodili (Samozrejme že v sprievode ochranky) okolo kolotočov a sledovali sme smiace sa deti.Ich úprimné tváričky a radostný smiech, to bolo to čo som milovala najviac .. Márne sme chodili všade naokolo a hľadali kolotoč na ktorom sme ešte neboli.Boli sme na každom jednom ktorý tam bol .. až kým Rose šťastne nezvískla „Ako to že sme si ho nevšimli ?“ Prstom ukázala na kolotoč ktorý bol skrytý za veľkým ruským kolom.Vlastne aj tento vyzeral ako ruské kolo na rozdiel že sedadlá boli v tvare srdca a hudba tam hrala krásna a pomalá.Neverím že na svete jestvuje jeden človek ktorý by si tento kolotoč už na prvý pohľad nezamiloval .. „Ja..ja si pôjdem kúpiť cukrovú vatu“ žmurkla namňa vysmiatá Rose a ťahala Michaelových ochrankárov za ruky „Notak, nechajte ich chvíľku samich .. veď mu tí ludia neodkusnú z nosa“ Zvláštne že sme sa s Michaelom v tej istej chvíli zadívali na to isté miesto.Hneď mi bolo jasné že obaja myslíme na to isté.Obišli sme okolo kolotočka za ktorým boli dve hojdačky.Boli na celkom tmavom a tichom mieste .. Doliehala k nám len jemne tlmená hudba z kolotočov .. Sadli sme si na hojdačky a pohľady sme upreli na detské pieskovisko, rovno pred nami. „Michael, ďakujem ti ! Ďakujem za celý dnešný deň.. vážne to premňa veľa znamená“ „Ďakovať netreba, všetko je to z lásky“ Milo sa usmial do zeme,ja som sa automaticky postavila a prisadla si tesne k nemu „Vieš, až teraz som pochopila ako ťa ten bulvárny tisk po celý život trápil.Ale ty si to zvládal, obdivujem ťa“ „Nie Jessica nezvládal som to.Zvládam to až teraz .. keď si tu ty“ Jeho jemná ruka sa dotkla mojích vlasov a vzápeti povedal niečo tak krásne a pritom tak krátke, prosté slová ktore mali premňa obrovský význam „Ľúbim ťa“
Komentáre
Prehľad komentárov
krasna kapitolka a tie posledne slova no krasa
no super :)
(sofi8888, 24. 8. 2010 10:15)romanicke,krasne, je to o com a super sa to cita :)pis dalej moja :*
kolotoce
(adulienka303, 27. 12. 2010 20:41)