32.kapitola-Ranné prekvapenie
Onedlho sme už stáli na rozľahlej chodbe v hoteli na 20 poschodí.Veľká štvorcovitá chodba,ktorej strop lemovali svetlá od výmyslu sveta .. Pred chvíľkou ked sa Michael zhováral s recepčnou som začula niečo v zmysle že celé 20 poschodie je rezervované pre členov kapeli.Obzerala som sa dookola a pohľadom som vyhľadávala niekoho kto by mi bol ochotný povedať, kde mám vlastne ísť. Michael niekde medzi tými všetkými ľudmi zmizol.Zdalo sa mi že ostal na recepcii a niečo tam vybavoval .. Ten zmetok vládnuci všade naokolo sa nedal ani opísat,myslím že ja som bola asi jediná ktora len nehybne stála na mieste a obzerala sa.Každý sa mihal z miesta na miesto,hľadal svoju izbu a prípadne zbieral obsah rozsypaných kufrov.
"Prepáč ja som bol len po .." Ukázal mi dva kľúče ktoré pevne zvieral v ruke "Tento je tvoj.." Podal mi do ruky kľúč s číslom 298 a ja som sa ním pokúšala otvoriť izbu.Napokon sa mi to podarilo a nebezpečne som sa zakolísala ked dvere konečne povolili.
Michael ešte stále stál na mieste vedľa mna, a celý čas sa podozrivo veselo usmieval "Prídem ťa navštíviť ?"
"Čakám ťa" Žmurkla som a stratila som sa za dverami izby."Wau .. Som snád v kráľovstve?" Vyletelo z mojích úst,ked som vkročila dnu.Kufor som si položila na posteľ a pomaly som prešla k oknu.Do postele by sa vošli snád piati ľudia a izba bola ako pripravená pre kráľovnú..aj ked nebola príliš veľká,bola útulná a dokonale krásna.
Pri vybaľovaní veci z kufra som sa stále obzerala dookola seba,jednoducho som sa nevedela nabažiť toho krásneho výhľadu z okna.Kedže som bola v izbe na 20. poschodí pripadalo mi to akoby som na svet pozerala priam z neba.Bola to neuveriteľná výška.V tme sa krásne vinímali osvetlené budovy,blikajúce semafory a zriedkavo sa dali zazrieť aj kolotoče ..
Práve ked som vytiahla poslednú vec z kufra niekto slabúčko zaklopal na dvere izby.V kútiku duše som dúfala aby to bol Michael,napokon kto iný by zamnou prišiel .. so širokým úsmevom na tvári som otvorila dvere, a privítal ma ten známy a krásny úsmev "Môžem..?" Milo sa opýtal a ja som mu naznačila aby vstúpil "Som rád že ťa zasa vidím,princezná.."
"Ale ja si tak pripadám naozaj,ved sa pozri .." Rukou som mu ukázala posteľ a hned potom ten nádherný vyhľad z okna.Michael sa šibalsky zachechtal a mierne sa mi poklonil .."Máte nejaké želanie,Princezná ?"
"Hmmm .. Žiadam si svojho Princa" Pokračovala som v našom menšom divadielku a taktiež som sa uklonila.
"V tom prípade .." Michael spravil otočku na špičkách a podišiel kumne bližšie "Som vám k dispozícii"
Obaja sme sa zasmiali a ja som so zívaním klesla na posteľ "Ani by som nepovedala že ten let lietadlom tak vyčerpáva .."
"Mala by si si pospať,len som sa chcel ujistiť či si v poriadku.Musím sa ešte stretnúť..no musím niečo zariadiť.."
"Ty niesi unavený..? Spýtala som sa ho ležiac a so zatvorenými očami.
"Nie .." Odpovedal s úsmevom,no povedal to akýmsi čudným tonom hlasu "Vlastne som unavený,no niesom kamarát so spánkom.." Žmurkol namna a dodal "Ak by si čokoľvek potrebovala budem vo svojej izbe.."
Kedže som bola nevládna natoľko že sa mi lenilo otvorit ústa tak som len prikívla a usmiala som sa .. pametám si len to ako Michael vyšiel z izby.Hned po tom som zaspala tvrdo ako poleno,ani zmatok ktorý ešte stále pretrvával na chodbe ma nezobudil .. napokon som vstala až o pol 8 ráno.Trocha mi trvalo kým som prišla nato že niesom doma,no ked som si to uvedomila siahla som do skrinky v ktorej som mala uložené moje veci.Vytiahla som kefu,zubnú kefku a špirálu,trocha som sa poobzerala po izbe s nádejou či neuvidím nejaké tajné dvierka za ktorými sa bude ukrývat kúpeľna no moja snaha bola márna.Nikde nijaké dvere. .. "Ak by si čokoľvek potrebovala budem vo svojej izbe" Zazneli mi Michaelové slová v hlave,ale čoak bude spať? .."Niesom kamarát so spánkom" Zasa som začula jeho včerajšie slová.Ale čoak bude .. čoak sa bude prezliekať a ja tam len tak vtrhen a ..ťapla som si rukou po hlave aby som si tieto myšlienky vyvodila z hlavy.Pri predstave že vtrhnem do Michaelovej izby v momente ked sa prezlieka ma úplne rozpálila a .."Jessica už dosť!" Skríkla som až som sa sama seba vyľakala.S plnou náručou kozmetiky a vecí bez ktorých sa v kúpelni nezaobídem,som vyšla z mojej izby a stačilo mi len pár krokov k tej Michaelovej.
Pred jeho dverami som sa z hlboka nadýchla a otvorila som ich,pravdaže mi vtedy nenapadlo zaklopať a dosť som nato doplatila.
Dvere som doširoka otvorila a zbadala som Michaela ako sedí na posteli a v náručí drží malého plyšáka.Kolýsal ho zo strany na stranu a spieval mu,akoby to bolo jeho vlastné dieťa.
"Ja .. nechcela som,prepáč! Chcela som len .. kde,kú-kúpelna .. pre-prepáč .. Michael !"
Michael bleskovo vstal na rovné nohy a plyšáka položil na posteľ,rovnako vyvedený z mieri ako ja "To je v poriadku,ja som .. nieje to tak ko to vyzerá ..len som.."
Obaja sme sa spoločne rozosmiali na plné hrdlo a Michael mi podával do rúk kefu ktorá mi v tom šoku asi vypadla.
"Vážne ma to mrzí ..len som potrebovala kúpeľńu"
Michael sa celý červený vyhýbal môjmu pohľadu a previedol ma až na koniec jeho izby k dverám v jej rohu "Nech sa ti páči .."
Vystrašená som vošla dnu a zavrela za sebou dvere,mám sa umývať v Michaelovej kúpelni? ..behalo mi hlavou.Veľmi som sa hambila zato že som bez zaklopania vtrhla do jeho izby a ešte k tomu sa mu tu ráno povaľujem v kúpelni.Ale prečo som vlastne ve jeho kupelni? .. v nejakej neznámej časti mojej hlavy mi šepkal zlomyselní hlas aby som sa učesala Michaelovým hrebenom a použila jeho uterák .. och,mať jeho uterák na mojom tele ..
Povzdychla som si a pustila som sa do česania,umývania,maľovania ale všetko mojími vecami-Odolala som tomu pokušeniu-.Po dokončený som celá zahambená chytila kľúčku od dverí na kúpeľńi aby som ju otvorila no priveľmi som sa hambila "A čoak by som tu ešte chvíľu ostala?" Pýtala som sa sama seba no vedela som že raz aj tak bude musieť výjsť a tak som vyšla.Michael bol otočený smerok k veľkej skrini a prehrabával sa v oblečení.
"Tak,už som hotová .." Povedala som tým najtižším hlasom akým to len šlo.Michael sa kumne otočil s úsmevom aj ked v tvári bol ešte stále červený takisto ako aj ja.
"Máme len jednu kúpeľńu .." Milo zvačšil očká "A tak sa asi budeme musieť deliť"
"To je v poriadku.." Sotva som stihla dokončiť vetu a rozosmiala som sa.Stále sa mi pred očami vybavoval ten obraz ako Michael drží a kolísa plyšáka v rukách.Niežeby to bolo smiešne,bolo to neskutočne roztomilé a tak som položila všetko čo som držala v rukách na jeho posteľ,podišla som k nemu a objala som ho.On si ma k sebe pritlačil ešte silnejšie so slovami "Čím som si zaslúžil tvoje objatie?"
"Keby som to tak vedela,jednoducho to namna prišlo .." So smiechom som dodala "Myslím že som neodolala tomu ako si sa pozorne staral o plyšáka .."
Michael sa odtiahol "Volá sa Benny.." Vzal ho do náručia a zasmial sa "Niekedy mám tú .."
"Potrebu biť otcom" Dokončila som jeho vetu a on súhlasne prikívol.Ach ako môže byť taky pozorný a zlatý?Dospelý muž ktorý sa stará o plyšáka,pretože má chuť byť otcom ..
"No niekedy mám strach,neviem či by som to zvládal,popri mojej kariére.."
"Určite by si to zvládol..ak to zvládaš s Bennym,tak aký je problém?" Odvetila som trocha humorne kedže som cítila ako nálada v izbe klesá,Michael sa zasmial,skakavým krokom podišiel k posteli,sadol si a naznačil mi aby som si prisadla.
"Zajtra začíname so skuškami .." Povedal s výrazom v tvári akoby zato mohol on a akoby si to vyčítal "Do prvého koncertu budem trocha zaneprázdnený ale sľubujem že .."
"Michael,ty dobře vieš že si neprajem aby si svoju prácu kôli mne zanedbával.."
On akoby moju poznámke nepočul a pokračoval dalej "Môžeš mi tam robiť spoločnosť.." Michael nadvihol obočie akoby mu v hlave skrsol novy nápad.."A zoznámim ťa tam so zvyškom kapeli a tančeníkmi,myslím že je to jediná príležitosť kedy ich zastihnem všetkých pokope .."
"V poriadku .." Hlesla som "Ja len že .. no ja .."
"Máš strach?" Michael zrejme vycítil nervozitu s ktorou som v mojom vnútri odvážne bojovala "To poznám, bez strachu a nervozity sa nezaobídem ani pred jedným z koncertov.Je to v poriadku.To cíti každý pred niečím nepoznaným."
Jeho slova ma dokonale ukľudnili.Nemusela som mu povedať čo cítim a ako veľmi to cítim.Prehovoril mi akoby zo srdca a ukľudnilo ma to.
"Nechcem aby si mala strach .." Dodal napokon ked som ešte stále mlčala "Budeš v poriadku..?"
"Pravdaže, ja som len .. len som tak uvažovala" Nachvíľku som sa odmlčala a pokračovala "Takže zajtra začínaš?Kde budete nacvičovať?"
"Áno zajtra, hmm .. tu v hoteli.Majú tu takú miestnosť,priestranná,pohodlná a prázdna.Takže kedykoľvek tam môžeš za mnou prísť" Michael sa uškrnul "alebo tam somnou môžeš byť stále.."
Vtom niekto zaklopal na dvere a spoza nich sa ozval veľmi povedomí hlas "Otvorí mi niekto alebo mám vojsť..?"
"Janet vojdi" Hned ako otvorila dvere sa Michael zasa zasmial "Aka milá návšteva.."
"Nevyrušila som vás?Vyzerate akoby ste niečo riešili" Odvetila Janet ignorujúc Michaelovu poznámku a hľadiac na nás.Sediacích na posteli a oboch v pyžamách. "Takže vy máte spoločnú izbu?A Mimochodom Jessica som rada že som ťa tu zastihla "
"Nemáme spoločnú izbu!" Vyhrkli sme spoločne ..
Janet sa len zasmiala a pokračovala "Zajtra sa totiž začínajú tie škušky alebo ako to nazývajú .. chcela by som ťa viac spoznať.Nezašli by sme si na nákupy alebo na kávičku?.."
"To je výborný nápad" Súhlasila som
"Takže platí .. a tebe Michael držím palce.Dozvedela som sa,vlastne som to započula pri rozhovore tvojích tanečníkov.Že pri skúškach bude aj otec"
Ich otec?,moja radosť že ma Janet pozvala do mesta sa len zvyšovala.Keby som sa tak na skúškach stretla s ich otcom,ktovie akoby to dopadlo.No viem že príde čas kedy sa s ním budem musieť zoznámiť.Niežeby som nechcela len mám strach z toho čo sa stane ..
"Ako to že som o tom nevedel?" Povedal trocha vystrašený a ja som sa nenápadne zapojila do ich rozhovoru pri zbieraní mojích vecí z postele "Mala by som sa ísť prezliecť a odniesť si veci"
"Potom sa vráť,takmer by som vám zabudla povedať prečo som sem vlastne prišla.Rezervovala som miesta v hotelovej reštaurácii.Dúfam že ešte nemáte na pláne nič dôležité.."
Ked som sa doupravovala zistila som že je už navyšší čas na obed.Tak som zamierila z mojej do Michaelovej izby, slušne oblečená ,Mierne namaľovaná s vlasmy rozpustenými na pleciach.
Chystala som sa zaklopať pretože som si nepriala aby sa zopakovalo to ranné prekvapenie.No ešte pred tým ako som to spravila som spoza dverí započula ako Janet vraví niečo zvláštne ..
"Vážne Michael,vravím ti že my ženy to berieme tak ! ..Ak nám nebudete dávať najavo lásku každých pár minút a to už nevravím o bozkoch a sladkých rečiach,jednoducho to pochopíme tak že o nás vy chlapy nestojíte"
"Vážne?Ja..niesom si istý či .. Vlastne som Jessice ešte nepovedal čo k nej cítim.A odhodlal som sa ju pobozkať len pár krát.Premńa bozky neznamenajú len dotyky pier .. je to niečo viac.Je to neopísateľne krásny prejav lásky.Netreba ich priveľa,stačí ak sú úprimne.A bozky s Jessicou sa vlastne nedajú ani opísať.Som vdačný za každý jej bozk .. som vdačný za každý jej dotyk.Vo chvíli ked som pri nej cítim že niesom sám a že mám pri sebe niekoho,kto ma ma úprimne rád.."
Prichytila som sa pritom ako mám ucho nalepené na dverách a slzy natisnuté v očiach.V kolenách som cítila nepremožiteľnú triašku a čo najrýchlejšie som sa vrátila do svojej izby.
"Čo ..čoto vravel? ..on ..on je taky .. taky"
Kolená sa mi podlomili a ja som sklzla na posteľ s rúkami obtočenými okolo vlastných ramien.Obímala som sa,kedže som cítila neopísateľnú potrebu objať ho a už nikdy nepustiť.Vlastne nechápem prečo som to neurobila,asi som sa bála že moje citi vyhrajú nad zdravou mysľou a že sa mu rozplačem na jeho hrudi.Nie nemala by som sa mu priznať že som počula čo vravel.Nechcem aby si o mne myslel že som načúvala pri ich rozhovore,ale ..presne to som robila ! ..No neľutujem to,som štastná ba som priam ohromená..mysľou sa mi stále premietal jeho hlas "A bozky s Jessicou sa vlastne nedajú ani opísať.Som vdačný za každý jej bozk " .. Hlboko som si vzdychla "Premńa bozky neznamenajú len dotyky pier .. je to niečo viac.Je to neopísateľne krásny prejav lásky."
"Jessica notak ! Vzchop sa už!" Štípla som sa do ruky a utrela som si slzy štastia ktoré mi nešikovne kvapkali na líce.Áno som už raz taka : Precitlivelá ..
S rozochvenými rukami som si upravila vlasy a pokúsila sa o dalšie zaklopanie na Michaelové dvere pričom som vynaložila neuveriteľnú snahu aby som sa zasa nezapočúvala do ich rozhovoru..
Ked mi napokon otvorila Janet dvere, môj pohľad sa uprel do Michaelovích oči ktorý postával (už prezlečený) pri posteli s rukami za chrbátom a kívajúci sa zo špičiek na paty.So snahou nevrhnuť sa naneho a nepobozkať ho (To si nechám až na chvílu ked budeme sami) som sa k nemu postavila čo najbližšie a chytila som ho za ruku.Trocha ho to prekvapilo ale príjemne mi ruku pohladil jeho prstami ..
"Tak teda ideme?.."
Komentáre
Prehľad komentárov
dokonale a neprekonatelne si uzasna pisatelka
ouuu :)
(sofi8888, 30. 7. 2010 10:39)no super kapitola...super super a zase super...krasne to bolo nadherne...krasne to pises moja..citam dalej :)
i love mj
(lywya, 27. 7. 2010 23:41)jéj krásne...ty tak krásne píšeš...všetko si predstavujem do detailov...ale už by to chcelo kúsok romantiky:DDD
...
(Katra, 27. 7. 2010 19:53)Bože tie Michaelove slová,keď sa rozprával s Janet boli také krásne,precítené.Krásna kapitola:-)a dávaj už častejšie
nacuvanie
(adulienka303, 26. 12. 2010 17:19)