29.Kapitola-Svetrík
Na aute sme šli len nejakých 15 minút k velkému letisku na konci mesta,no tých 15 minút stáli zato.Nikdy som sa tolko nenasmiala a podla Michaelovho výrazu ani on .. Každá jedna poznámka ktorá vyšla z jeho úst ma nútila smiat sa.On sa zasa smial zomna kedže sa mi začalo nepriatelsky čkať a vždy ked som chcela niečo povedať ma prerušil zvuk čknutia.
Boli sme úplne odviazaní a na nič sme sa nehrali,niektorý by si o Michaelovi mysleli že je to tiché a utiahnuté stvorenie no na mna zapôsobil ako rodený Showman.
Ked sme napokon zastavili pred letiskom,ohlušil nás prenikavý krik ľudí "Asi sa o tom dozvedeli" Povedal Michael a hlavu otočil na šoféra "Zvládneš to?"
Šofér prikívol a dlanou silno pritlačil na zvláštný gombík ktorý vydal zvuk trúbenia,bola som zmetená.V jednej chvíli som zacítila zvuk škrabajúcich nechtov o dvere auta .. asi rýchlostou ľudského kroku sme sa predierali pomedzi kričacich fanúšikov v limuzíne.Bolo ich tám snád tisíc a vydávali hlasnejší zvuk ako strelba z pištole,chvílkami som sa bála či sa vlastne dostaneme do lietadla.
"Nerob si starosti" Prehovoril Michael "Robia to len z lásky.." Povedal ukľudnujúcim hlasom,zrejme vicítil z môjho pohladu strach.Neisto som prikívla a pevne som rukami chytila poťahy na sedadle.
O niekolko sekúnd sme zastavili pred mohutným lietadlom,presnejšie povedané pred vysokými schodmi ktoré viedli do lietadla.Obzrela som sa z okna a nohy sa mi začali triasť "Mám vystúpiť?" Opýtala som sa akýmsi podtonom a Michael prikívol "Pôjdeme spolu .." Chytil ma za ruku " Hlavne čo najrýchlejšie"
Obaja sme so skrčenými hlavami vystúpili s auta a po bokoch sme mali ochranku.Hned ako sme vystúpili sme obaja naraz pustili naše zovreté ruky.Pri kráčani po schodoch do lietadla sa krik 100 krát zvačšil a začula som ako pokrikovali "We Love You Michael"
Tesne pred dverami sa na zlomok sekundy obrátil a poslal im vdušnu pusu,hned potom ukázal na palcoch znak *PEACE* .. Kožou mi obleteli zimomriavky pri pohlade na všetko čo sa tu odohrávalo.Pred niekolkými rokmi som aj ja postávala stovky metrov vzdialená od Michaela a jediné čo mi ostávalo bolo pokrikovať jeho meno a tlieskat .. Bolo to na jednom z jeho koncertov v časoch ked ešte vystupoval s jeho bratmi .. Dnes je presne Rok po tom čo sa ich cesty navždy rozišli.Ale teraz mám tu možnosť stát vedla neho a dotknúť sa ho kedykolvek sa mi zažiada práve ja ..
Pokrútila som hlavou aby som sa zobudila z týchto myšlienok a hned po Michaelovom boku som vklzla dnu do lietadla v ktorom nás už privital smiech,zvuk hudobných nástrojov a občasný spev.Všade bol niekto koho som poznala len z televíznej obrazovky : Michaelovi Vokálisti,jeho gitaristka,bubenník .. klavirista,a mnoho dalších ludí.Všetci Michaela pozdravili spoločne akoby si to už dopredu nacvičovali a Michael im s úsmevom zakýval rukou "Rád vás zasa vidím.."
Podal ruku nejakemu vysokému černochovi a vzápeti sa objal s malou blondínou ..
"Následuj ma.." Milo sa namna usmial a zabočil do uličky napravo a nakoniec zabočil do lava .."Tu nás čaka zbitok kapeli" Potichu si odkašlal a popri predieraní sa pomedzi sedadlá sa somnou pokúšal spojiť očný kontakt "Ako si si všimla je tu velký zmatok,myslím že uznáš za vhodné aby som ťa s nimi pozoznamoval v hoteli.."
Jednoducho som prikívla,jeho nápad bol dobrý.Sotva by sa v tomto zmatku dalo zoznamovať.Ked sme konečne zastavili pri dvoch volných sedadlách na ktorých bol položený lístok s nápisom "MJ" Pohodlne sme sa usadili.
V jednej chvíli som sa pristihla pri tom ako som sa postavila a nahlas som zhíkla "Naše kufre,zabudli sme ich von .." Všetci akoby stíchli a zahladeli sa na nás dvoch.Michael sa len so smiechom natiahol a pošepkal mi do ucha "Naše kufre už odviezli na kontrolu,nemaj strach .."
Celá červena som sa zasa usadila a hlavu som si sklonila najnižšie ako to šlo "Michael,však sa namna nikto nepozerá?"
"Nie,všetci maju niečo napráci" Dodal so smiechom "Myslím že zajtra sa zobudím so svalovkou na bruchu,slečna dávate mi zabrať" So smiechom si chytil brucho a trocha sa skrčil k zemi.
"Neutahuj si zomna .." Povedala som zo zaborenou hlavou v goliere od bundy "Vážne som sa strápnila"
Michael vzápetí celý očervenal "Takmer by som zabudol.." Rozpol si gombík na bunde no ešte predtým ako si ju vyzliekol ma upozornil "Nenechám ťa v tom samu,myslím že namne bude ochvílku zabávať celé lietadlo.."
Priznám sa nechápala som čo tým myslí,tak som len počkala na to kým si vyzlečie budnu.Netušila som o čo ide no hned ked si ju dal dole pochopila som.Michael sa vedla mna ocitol v štríkovanom,ružovom svetríku na ktorom stál nápis "Babičkin najmilší vnúčik.." Michael mal farbu tváre ešte červenejšiu ako bol ten sveter.Nechápala som prečo ,vyzeral v tom úplne na zjedenie aj ked mi kútiky úst ťahalo smerom do hora.
"Uplietla mi to babka a trvala na tom aby som si to vzal,mám ju velmi rád takže .." Prstom ukázal na sveter a zasmial sa.
"Nechápem .." Pokrútila som hlavou,celá omráčená "Ako je možné že si neodolatelný úplne vo všetkom?"
Komentáre
Prehľad komentárov
no ja som sa naozaj pobavil mas obrovsky talent dievca :D
ulik15
(ulik15, 24. 6. 2010 18:40)akože prosim si dalej ak by to slo co naskôr diki lubim a krasne tro bolo
svetrik
(adulienka303, 26. 12. 2010 16:43)