18.Kapitola-Kapucna
Pravdaže som ju neposlúchla a nevystúpila som.Celú cestu v lumuzíne som len ticho hladela do neznáma a rozmýšlala nad Michaelovími sladkými bozkami kedže nič iné som ani spravit nemohla.Rose mala zakrytú hlavu rukami a stále plakala.Nevedela som že jedným nevinným bozkom sa može strhnút takáto katastrofa.
Ked som zbadala moj dom povedala som.
"Rose už budem vystupovat .. prosím ta dobre si to premysli a nehnevaj sa"
Samozrejme odpovede som sa nedočkala tak som len so sklonenou hlavou a slzami na krajíčku vystúpila.
Vošla som do domu a zbadala som otca bozkávat sa s tou neznámou slečnou no nepozastavovala som sa nad tým.Len som vyšla hore schodami a zamierila do mojej útulnej izby.
Sadla som si na postel a vyzliekla budnu.S výčitkami svedomia som si až teraz začala uvedomovat čo sa vlastne stalo.
"On ..on ma pobozkal"
Povedala som si potichu a ruku som si priložila na pery .. na mojej tvári sa zjavil nekontrolovatelný úsmev.Pýtala som sa sama seba či to mám brat ako jeho chvílkový úlet alebo to mám brat vážne?No je tu aj tretia možnost a to tá že sa Michaela vzdám koli Rose.
Moje pocity boli velmi zmiešané .. na jednej strane som bola cela očarená z jeho nežných bozkov a dotykov ale na druhej strane som bola v rozpakoch z Rose.
Nevydržala som len tak posedávat pri myšlienke že rose si niekde vylieva dušu a že je na dne.Zišla som dole schodami aby som jej zavolala z otcovho mobilu no zabrzdila som na rohu spálni.Vlastne ma zabrzdili slová ktore som odtial počula vychádzat.
"Samantha .. čo mám robit?Jessica sa stretáva s Michaelom"
"S Michaelom ? s Michaelom Jackson? .. nemala by .. jeho otec toho vie až privelmi vela.Mal by si jej to zakázat,je to len pre jej dobro"
Ked ich reč už nepokračovala schytila som otcov mobil a potichu sa vrátila zasa do svojej izby.Namiesto toho aby som vytočila číslo na Rose zavolala som Michaelovi.
"Prosím?Tu Michael Jackson"
"Michael to som ja Jessica"
"Ach Jessica som rád že mi voláš .. ako to dopadlo s Rose?"
"Nie príliš dobre ..vlastne volám z úplne iného dovodu.Chcela by som sa stebou stretnút .. musím sa ta niečo opýtat"
"To je v poriadku mám čas ..a prečo šepkáš?"
"Všetko ti vysvetlím len prosím ta príd .. potrebujem sa ta niečo opýtat"
"Dobre.Takže o 15 minút som u teba"
Po 13 minútach som po špičkách a so zatajeným dychom aby si ma nikto nevšimol zišla dole po schodoch.Potichu som si nasunula topánky a navliekla budnu.
Velmi po tichu som otvorila dvere aby otec nevyšiel z jeho izby .. so sklonenou hlavou som vyšla von.
Zastavila som sa na niekoho odkašlanie a mierne som podvihla hlavu .. v momente ako som to urobila ma zahrialo pri srdci.Zasa vidím ten krásny úsmev a tie velke hnede očičká.
Michael kumne pristúpil blízko natolko že sme sa hlavami takmer dotíkali.
"Som rád že ta zasa vidím"
Celá červená som sa pousmiala a začala sa okolo seba obzerat.Bolo mi čudné že nevidím Michaelovú limuzínu.
"Asi sa pýtaš prečo tu niesom na limuzíne no už mi nesmierne chýbalo len tak sa poprechádzat"
"Tak to chápem ..no je to pre teba bezpečné ? len tak bez ochranky a napešo?"
"Divila by si sa ako dokáže zamaskovat jedna kapucna"
Milo sa usmial prehodil si na hlavu kapucnu a zamierili sme do parku oproti nášmu domu.
super moja
(sofi8888, 2. 6. 2010 17:33)