12.Kapitola-Dážd
"Jessica, Jess zlatko, vstávaj ide tvoj obľúbený seriál"
Vyskočila som na rovné nohy. "Oci..koľko je hodín?"
Pozrel sa na mňa vytrašeným pohľadom a povedal "Presne pol desiatej. Prečo sa pý..?"
"Och." Skočila som mu do reči. Michael tu má byť už o pol hodiny a ja tu postávam v pyžame, neupravená a ešte stále mierne dezorientovaná.
"No ták, nechaj ma prosím, potrebujem sa rýchlo obliesť a.." Vytlačila som ho z izby a rýchlosťou blesku som vbehla do kúpeľne.
Párkrát som si po vlasoch prešla hrebeňom, striekla som si do nich parfém, a po tom, čo som si tvár opláchla vo vlažnej vode, som sa jemne namaľovala.
Vďaka rozruchu a snahe poobliekať sa čo najskor, som takmer zabudla na stres zo stretnutia s Michaelom.
"Och za 10 minút bude 10" Takmer som skríkla. Vrhla som sa k skrini. Myslela som len na to, čo sa stane ak tu Michael príde predčasne a zazvoní. Otec by mu šiel otvoriť a stala by sa.. POHROMA!
Bez rozmýšľania som na seba hodila prvé čo mi prišlo pod ruku, vzala si kabelku a behom som zišla k dverám.
Ešte predtým, než som ich stihla otvoriť, sa ma otec s podozrivým úsmevom opýtal "Rande?"
"Eh..áno rande" Vytrúsila som zo seba a vybehla von. Dvere som zavrela čo najrýchlejšie, aby ma už nemohol zahrnúť otázkami.
Ešte šťastie, že u mňa bol na niečo takéto zvyknutý. Patrila som medzi tie dievčatá, ktoré boli známe povesťou, že maju po svojom boku stále nejakého chlapca. Takže na každodenné ´rande´ si otec už zvykol. Neprotestoval, veril mi, že nerobím nič nekalé. Jednoducho som sa pokúšala nájsť toho pravého, aj keď sa mi to nedarilo.
Keď som do zámky strčila kľúč, aby som zamkla, nešikovne sa mi zasekol.
"Fajn, ešte aj toto..!" Hundrala som.
"Potrebuješ pomoc?" Spoza mňa sa ozval nežný hlások.
Celá som stŕpla. Otočila som sa. Áno, stal tam Michael, tesne predomnou. Kvapka ľadového dažďa mu z jeho nosa spadla priamo na moje pery. Bola som v tranze.
"Ja..eh.." Nevedela som sa vykoktať. Ale veď večar som sa s ním po telefóne rozprávala už celkom plynule. A verila som, že takto to pôjde aj dnes.
Ale teraz, keď vidím do jeho veľkých, zraniteľných očí, a cítim jeho vôňu, sa môj hlas jednoducho vyparil.
"Pôjdeme?" Ani sama neviem, ako sa mi to podarilo vysloviť. Michael len s úsmevom prikívol a odkráčali (skôr odklusali kôli dažďu) do auta.
Keď sme sa pohodle usadili v teple jeho auta, potajomky som sa pozrela na jeho krásnu a dokonalú tvár. Kvapky dažďa sa mu súšťaly od čela, k nosu až po pery.
Milo sa na mňa usmial. Uvedomila som si, že sa naňho zhypnotizovane pozerám už dlhšiu chvíľu.
"Uh..prepáč" Začervenala som sa.
"Vieš, zasa som v rozpakoch" Priznal sa, a aj na jeho líciach som videla červeň.
"Určite nie vo väčších ako ja" V duchu som ďakovala sama sebe, že som sa nezakoktala. Zasa na na mňa milo usmial. Mala som neprekonateľnú chuť ho objať. Také silné nutkanie som ešte v živote necítila.
Ale mala som strach. Zvláštne sa mi chvel žalúdok, a ruky som mala ako z ľadu.
Komentáre
Prehľad komentárov
to by som urobila aj ja objala ho a potom by som mu dala bozk na lice :D
uzasne bozeee
(thrillergirl, 17. 5. 2010 20:36)jemineeee to je uzasny pribehy ty kksoo..uplne ze kráásny
i love mj very much
(lywya, 16. 5. 2010 21:41)bože!!!...to je také krásne!...to je až neuveriteľné, kde ty berieš inšpiráciu:)...ale už by to chcelo romantiku:)...teším sa na to:)
Bozeeee.aj ja stem:D
(katra52, 16. 5. 2010 17:18)to je take krasne.ta kvapka z jeho vlasov na jej pery.co bu som ja za to dal....aaaaach
chutne
(adulienka303, 22. 5. 2010 15:28)