10.Kapitola-Pýtal sa?
Sadla som si na posteľ a obímala som plyšákov. Myslela som na Rose a Michaela. Ako im musí byť úžasne! Práve teraz sa Rose vezie autom (v ktorom je aj samotný Michael) k nemu domov.
Predstavovala som si, že tam sedím aj ja. Moje oči sa zasa zaliali slzami.
"Len som ťa prišiel skontrolovať" Ozval sa otec, stojací v dverách. Prudko ma vytrhol z mojích myšlienkových pochodov. Okamžite som sa z tváre utrela slzy.
"Nehnevaj sa na mňa. Si jediné čo mám"
Ignorovala som to. Chápala som ho, no momentálne vo mne pulzoval príliš veľký hnev na to, aby som s ním dokázala komunikovať.
"Bolí ma keď sa na mňa hneváš Jess" Podišiel bližšie. Videla som na ňom, že ho to vážne trápi. Tak prečo ma potom nepustil? Musel na to mať k čertu dobrý dôvod. No teraz som sa na to nechcela pýtať.
"odíď!" Zašepkala som no ani som naňho nepozrela.
Keď sa zabuchli dvere a ja som znova osamela, prikryla som sa až po hlavu a snažila som sa zaspať. Ako som po dlhoročnej skúsenosti zistila, v spánku sa dokážem zbaviť ako psychickej tak i fyzickej bolesti.
"Jessi, zlatko, vstávaj. Rose ťa prišla navštíviť. Pošlem ju hore"
Omámene som sa posadila a rozčuchala som si vlasy. Zmätene som sa okolo seba obzerala. Za oknami už prevládala tma.
"Jessica, on-on ..on je úúúúžasný"
"Kto?" Zaspato som sa opýtala.
"Och, Michael predsa. Michael Jackson"
Strhla som sa! Takže to nebol len sen. Okamžite som sa prebrala, už som necítila únavu, len číru zvedavosť.
"Tak hovor! Ako bolo?" Zvedavosťou som takmer horela.
"Ako mohlo byť s Michaelom? Jedinečne, skvelé, perfektne..NAJLEPŠIE!"
"Poprosím detaily"
"Och" Z hlboka sa nadýchla a spustila. Rozprávala takmer hodinu. opísala mi všetko do naj-najmenších detailov, takže som mala pocit, akoby som tam bola aj ja.
Dozvedela som sa, že ju previedol po jeho krásnom a útulnom dome, ukázal jej aj jeho izbu (vraj tam mal veľkú posteľ, na ktorej by sa dali robiť všelijaké veci) a nakoniec boli na záhrade. Strávili tam približne dve hodiny a sledovali krásny západ slnka.
Od šťastia, ktoré som videla v jej tvári som takmer zvískla. Objala som ju a vyťahala za vlasy.
"Vieš ako ti závidím?" Usmievala som sa.
"To si neviem ani predstaviť" Vyplazila mi jazyk a pokračovala "A vieš aký bol pozorný? Takmer som sa ho opýtala či je vôbec človek. Veď nie je normálne aby sa ťa muž každú chvíľku vypytoval, či je všetko v poriadku, či nie si smädná alebo či niečo nepotrebuješ. Ja ho milujem. Fakticky ho milujem. Viem, že je to šialené, ale ty ma určite pochopíš. Ja som sa doňho zamilovala" Začervenala sa "Keby som mohla, tak si ho hneď dnes vezmem sa muža!"
Rozosmiala som sa "Takú pobláznenú som ťa nevidela už..vlastne asi ešte nikdy"
"A nebol pozorný len ku mne. To, čo ma na ňom okúzlilo bolo aj to, že sa takmer stále vypytoval na teba. Ako hovorím, je strašne pozorný"
"Čo prosím?" Sanka mi padla až na zem.
"Áno. Pýtal sa či náhodou nemáš nejaký problém kôli nemu, či som nezistila prečo nemôžeš ísť, či by si nemala záujem sa s ním ešte niekedy stretnúť a.. vlastne si toho už viac nepamätám, vieš ako to je, keď sa zapozeráš do jeho nádherných hnedých očí"
Komentáre
Prehľad komentárov
michael chce jednoznacne jessicu zamiloval sa prave do nej :D
super moja
(sofi8888, 14. 5. 2010 19:45)jezis superne to je...a nevadi ze tam nebol Majky..v dalsej kapitole bude heh...superne...ani nachvilku nebola nuda..chvalim ta...si dobra spisovatelka =)
zlate
(adulienka303, 22. 5. 2010 15:21)